Hovorte príbehy, ukážte im Ježiša a spievajte
Tri z mojich vnúčat ma nedávno navštívili počas ich každoročnej letnej návštevy horúceho Juhovýchodu. Priniesli si so sebou aj rodičov, ktorí sa o toto malé stádo starali, čo ma tiež potešilo.
Kedykoľvek sa okolo mňa zhromaždia dve až tri z mojich vnúčat na viac ako 24 hodín, je to vždy príležitosť na to, aby som ich zabavil jedným z dvoch spôsobov: buď si spolu nacvičíme a zahráme divadlo, alebo ich pozvem do “Dedovej letnej biblickej školy.” Počas tejto návštevy malo najstaršie z týchto vnúčat akurát piate narodeniny a jej mladší bratia mali 2 roky a 9 mesiacov. Sú trošku malí na Kráľa Leara, takže voľba padla na Dedovu letnú biblickú školu.
Než odišli, vedeli pomenovať štyri tváre cherubínov (aj s ukazovačkami), porozprávať základy príbehu stvorenia aj so základnou štruktúrou stvorenia a skrátene porozprávať príbeh celej knihy Genezis. Nabudúce, keď s nimi budem tráviť čas, posunieme sa ďalej do Exodu a naučím ich ako priniesť jeden druhého ako zvieraciu obeť.
Bibliu vysvetľujem malým deťom – väčšinou mojim vlastným – už 35 rokov, od kedy bol môj najstarší syn batoľaťom. Za tie roky som sa naučil pár trikov. Tu sú tri z nich.
1. Rozprávajte biblické príbehy
Boh hovoril k Izraelu mnohokrát a rozličným spôsobom (Heb 1:1-3). Dal im Zákon zo Sinaja, múdrosť cez kráľov, horiace a burácajúce slová skrze prorokov a nakoniec k nim prehovoril cez svojho Syna, jeho Slovo. Postupnosť v biblickom kánone je opisom toho, ako Izrael a aj ľudstvo dozrievalo – ako sme vyrástli z otroctva detstva po slobodu dospelosti (viď. Ga 4), od kňaza ku kráľovi, k prorokovi, až do plnosti v Kristovi.
Nie je to žiadna náhoda, že biblická história zrelosti začína dlhou knihou plnou príbehov. Tam všetko začína. Predtým než sme sa naučili hovoriť alebo chodiť, či dokonca abstraktne myslieť, sme sa naučili rozumieť príbehom. Hospodin je ten najlepší rodič. Predtým ako Izrael dostal Tóru, svätostánok a komplexný systém obetí, krajinu, či monarchiu, dostal príbehy, veľké rodinné drámy.
Keď boli moje deti malé, mali sme takmer každý deň po večeri rodinné bohoslužby. Otvoril som si Bibliu a prerozprával som im príbeh. Začali sme v knihe Genezis a pokračovali sme, až kým sme sa nedostali na koniec knihy Skutkov a potom sme znovu začali v Genezise a celý proces sme zopakovali. Neviem, koľko cyklov sme takto absolvovali, ale ja som tento proces opakoval stále znovu a znovu, lebo stále dorastali ďalšie deti, ktoré tieto príbehy ešte až tak nepoznali. Ako deti rástli, prešli sme si aj zvyšok Novej zmluvy a pasáže z Biblie sme si už čítali spolu. Ale na začiatku som chcel, aby sa do Biblie zamilovali tým, že počúvali príbehy, ktoré som im rozpráva.
Láka nás to, prejsť príbehy len tak po povrchu, aby sme sa dostali k morálnemu ponaučeniu. Sme v pokušení vynechať detaily, aby sme mohli venovať pozornosť doktrínam. Písmo nás učí aj morálne lekcie a biblické príbehy zásadne tvarujú naše pochopenie doktrín. Mali by sme deti učiť aj tie. Ale Boh nám dal príbehy, lebo chcel, aby sme si ich čítali a aby sme si ich rozprávali znovu a znovu, aby sme žili z príbehov a aby sme žili v príbehoch.
Takže, začnite tam. Rozprávajte príbehy. Budú si ich pamätať.
2. Ukážte im Ježiša
Počas štyridsiatich dní medzi svojim vzkriesením a nanebovstúpením, Ježiš učil svojich učeníkov z Biblie (Lk 24). Učil dvoch učeníkov na ceste do Emauz a potom aj ostatných jedenástich. Lukáš nám hovorí, že im vysvetľoval celú Starú zmluvu – Mojžiša, prorokov (skorších aj neskorších) a Žalmy. Vykladal im „všetko, čo sa naňho vzťahovalo.” Sám Ježiš nám teda povedal, že celá Biblia je o ňom.
Biblia je kniha kníh, veľký príbeh, ktorý sa skladá z mnohých malých príbehov. Všetky tieto malé príbehy sa spájajú do toho veľkého príbehu, lebo všetky tie malé príbehy sú súčasťou Ježišovho príbehu. Všetky príbehy v Biblii sú ako kúsky puzzle. Keď všetky tieto kúsočky poskladáme, ako povedal Ireneus, uvidíme portrét slávneho, krásneho Kráľa.
Aké kúsočky to teda máme hľadať? V prvom rade postavy z príbehov. Ukážte deťom, akým spôsobom je Ježiš lepší Adam, lebo odolal diablovmu pokúšaniu na púšti, zatiaľ čo Adam nedokázal bojovať s diablom v záhrade. Ukážte im, že Ježiš bol napadnutý svojimi bratmi rovnako ako Ábel Kainom či Jozef svojimi bratmi. Ukážte im, ako Samson zvíťazil v momente svojej smrti, rovnako ako Ježiš na kríži. Keď sa pozriete na Jeremiáša, plačúceho proroka, spomeňte si, že Ježiš tiež plakal.
Pozrite sa aj na udalosti, ktoré sa opakujú. Na začiatku Matúšovho evanjelia, Ježiš uniká pred kráľom, ktorý sa ho snaží zavraždiť, do bezpečia v Egypte. Vráti sa a vyrastie, je pokrstený v Jordáne, ide na púšť, kde je pokúšaný a potom vyučuje zákon na hore. Na vlastnej koži znovu prežíva celú históriu Izraela: otroctvo v Egypte, faraónovu snahu zničiť izraelské deti, únik a púšť, Sinaj a zákon. Ak budete až takí odvážni, že sa rozhodnete prehrýzť sa knihou Levitikus, pripomínajte deťom, že Ježiš priniesol poslednú, dokonalú obetu, ktorá nás priviedla späť k Otcovi.
Biblia neprepája všetko a všetkých iba s Ježišom. Prepája všetko a všetkých aj so všetkým ostatným. Noach je nový Adam a je aj predobrazom Ježiša. Dávid bojuje akoby bol ďalším zo sudcov, Chizkija je novým Dávidom a Jeremiáš je ako Mojžiš.
Často svojim deťom hovorím, „Wow! Toto je prvýkrát, čo sa toto udialo v príbehu Biblie. Toto je prvýkrát, čo sa stretávame s takouto postavou!” „Wow, toto je prvýkrát, čo niekto zomrel po tom, ako dostal veľký úder do hlavy,” povedal som, keď som deťom rozprával príbeh Dávida a Goliáša. „Toto je prvýkrát, čo sa niekto utopil.” „Toto je prvýkrát, čo niekto skoro zomrel, ale znova ožil.” „Toto je prvýkrát, čo niekto stretol svoju manželku pri studni.” Oni už vedia, že tým chcem povedať, že je to presne opačne. „Nie! Iní ľudia už zomreli úderom do hlavy,” a spomenuli by Sisera a Abimelecha aj to, že hadovi niekto rozdrví hlavu. „Každý muž v Biblii stretáva svoju manželku pri studni!”
Deti majú typológiu v krvi a prestanú byť typológmi, až keď ich od toho začneme odhovárať. Nepoznajú slovo typológia, ale vedia, ako sa táto hra hrá. Hrajte sa ju.
3. Spievajte Bibliu
Pred pár rokmi, keď som ešte slúžil ako pastor v Idaho, viedol som v našom zbore letnú biblickú školu pre deti vo veku základnej školy. Napísal som niekoľko piesní, ktoré im mali pomôcť všímať si typológiu v biblickej teológii. Veľmi neskoro som si uvedomil moc piesní, ale teraz by som sa už nesnažil deti učiť nijako inak. Spev alebo recitovanie robí Bibliu živú a rytmickú. Vštepuje deťom Bibliu priamo do mozgu a tela.
Usiloval som sa, aby boli piesne zábavné. Nechcel som, aby boli milučké. Chcel som, aby to boli piesne, ktoré budú tvoriť podklad k čítaniu a premýšľaniu o Biblii, ktoré bude deti ďalej viesť, ako budú rásť. Nechcel som, aby z nich dostali pocit, že Biblia je detinská záležitosť.
Dám vám príklad. Kniha Genezis začína s troma pádmi, ktoré kulminujú v zániku stvorenia počas potopy. Po potope a babylonskej veži sa príbeh zameriava na troch patriarchov, ktorí začínajú obnovovať svet tým, že odstraňujú tieto tri pády. Celá riekanka znie takto (hrubé slabiky sú zvýraznené):
Adam, Kain a synovia Boží (tri pády)
Šplech! (potopa; pohybom ruky ukážeme ako potopa zmiatla všetko zo sveta)
Babylon
Abrahám, Jákob, Jozef (traja patriarchovia)
Adam zhrešil tým, že neposlúchol Hospodina, kým Abrahám poslúchol, aj keď ho to malo stáť jeho vlastného syna. Kail zabil Ábela, Jákob je ako Ábel, ktorý pred svojím vraždychtivým bratom Ezavom uniká. Boží synovia si brali cudzie manželky a ničili tak svet, Jozef odolal pokušeniu a celý svet nakŕmil.
Jeden z najlepších biblických spevákov, akých poznám je kanadský pesničkár Jamie Soles. Na jeho mnohých albumoch nájdete piesne, ktoré pomôžu vašim deťom spievať všetko od biblickej abecedy, cez zvláštne príbehy o Benjamíncoch, ktorí potrebujú manželky, až po pasáže plné opakovaní ako Numeri 7, v ktorých sa tie isté veci opakujú znovu a znovu a znovu. Poznám aj ďalších, ale len málo ľudí dokáže spievať aj o detailoch v Božom Slove tak ako to dokáže Soles.
Učte Bibliu
Toto je možno tá najdôležitejšia lekcia: veľmi rýchlo som sa naučil nepodceňovať, čo sa deti dokážu o Písme naučiť. Dokážu sa toho naučiť oveľa viac, než si uvedomujeme a môže ich to dokonca aj baviť.
Naučil som sa, že deti ochotne reagujú na hlas svojho Otca, ak si ja dám pozor, aby som ich učil Bibliu namiesto toho, aby som používal Bibliu na to, aby som ich naučil niečo iné.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
