Biblia a teológia

Si to, čo ješ

Milujem slaninu, a šunku, a sem tam nejaké tie lastúry. A inokedy neexistuje nič lepšie ako grilovaný bravčový stejk. A predsa, tisíce rokov boli Božiemu ľudu tieto dobroty upierané. Prečo?

Mnohí kresťania ihneď hľadajú zdôvodnenie týchto obmedzení v hygiene alebo v zdraví. Prasatá sa váľajú v blate a hnoji a v bravčovom mäse sa darí larvám svalovca, ktoré spôsobujú trichinózu. Krevety a homáre sa živia odpadom na morskom dne. Boh teda múdro chránil Izrael od jedál, ktoré by pre nich neboli dobré. Problém s týmto vysvetlením je, že podľa názoru väčšiny kresťanov, Boh zrušil tieto zákazy v Novej zmluve. Zaujíma sa teraz Boh o naše zdravie menej?

Aby sme pochopili logiku zákonov nachádzajúcich sa v Zákone o nečistých jedlách, potrebujeme odpovedať na dve otázky. Za prvé, čo sú zvieratá? Za druhé, čo je jedenie?

Ani jedna z týchto otázok nie je tak jednoduchá, ako by sa mohlo zdať.

Stvorené zvieratá

Boh stvoril veľa druhov zvierat, no v Gn 1 sú rozdelené do niekoľkých veľkých skupín. Biblické rozdelenie zvierat je odlišné od nášho delenia zvierat. Zdôrazňuje totiž prostredie, v ktorom žijú, a nie spôsob ako sa rozmnožujú. V piaty a šiesty deň Boh tvorí všetky živé bytosti v mori, na oblohe a na zemi (Gn 1:20-25).

Neskôr preto zistíme, že „netopiere“ sú zaradené medzi „vtáky“ (Lv 11:19). Levitikus 11 zaradzuje obojživelníky, hlodavce a plazy do obrovskej kategórie zvierat, ktoré  sa „hmýria/plazia po zemi“. Tieto detaily nie sú dôkazom vedeckej nevedomosti. Písmo jednoducho používa iné vedecké zaradenie. V Biblii sú „vtáky“ jednoducho „lietajúce tvory“. A keďže netopiere lietajú, patria k ostatným „lietajúcim tvorom“. Podobne myši aj gekóny sa „hmýria/plazia po zemi“ a tak patria do rovnakej skupiny.

Suchozemské tvory sa ďalej delia na „dobytok, plazy a divú zver“ (Gn 1:25). Podobne ako vyššie spomínané skupiny, aj tieto sú odvodené od prostredia. „Dobytok“ (behemah) žije blízko človeka, „divá zver“ (chayyah) žije ďalej a väčšina „plazov“ (remes) sú neskrotené zvieratá, ktoré sa vkrádajú do ľudského prostredia (myši do podkrovia, krtko do záhrady).

Adam bol poverený vládou nad všetkými zvieratami (Gn 1:27-28). No niektoré suchozemské zvieratá sú stvorené zdomácnené, zatiaľ čo iné budú skrotené až časom. Neskoršia vízia Izaiáša o levoch a baránkoch, vlkoch a teľatách žijúcich spolu v pokoji, nám neukazuje „návrat k Edenu“, ale pokrok Edenu (Iz 11:6-9). Prorokovo videnie vykresľuje trajektóriu ľudskej vlády ako predstavu sveta, v ktorom sa všetky tvory stávajú „dobytkom“.

Čisté a nečisté zvieratá

V Noachových časoch boli zvieratá rozdelené ešte do ďalších skupín, a to na čisté a nečisté (Gn 7:2-3, 8-9). Toto rozdelenie je minimálne liturgické, pretože po potope Noach obetoval jedno z každého druhu čistých zvierat ako obeť pozdvihnutia (Gn 8:20-21). Neobetuje žiadne z nečistých zvierat.

Úloha zvierat sa dramatický mení s Mojžišovou zmluvou. Veci sa stávajú oveľa viac komplikované. Pravidlá o nečistých jedlách sa stále zakladajú na rozdelení zvierat pri stvorení. Lv 11 vymenúva čisté a nečisté suchozemské zvieratá (verše 2-8), morské tvory (verše 9-12), lietajúce tvory, ktoré zahŕňajú lietajúci hmyz (verše 13-23) a hmýriace/plaziace sa tvory (verše 29-30). Avšak preto, že Hospodin prichádza, aby býval uprostred Izraela, prichádzajú nové usmernenia. Izraeliti nemôžu obetovať každé čisté zviera na oltári tak, ako to urobil Noach. Podľa Mojžišových inštrukcií sú „čisté“ zvieratá rozdelené do skupín určených na obetu, a na tie, ktoré nemajú byť obetované. Niektoré čisté domáce zvieratá, či „dobytok“ (hovädzí dobytok, ovce, kozy, hrdličky a holuby) môžu byť obetované na oltári, ale iné domáce zvieratá sú nečisté (osly, ťavy). Žiadne divoké zviera, hmýriace/plaziace stvorenie, či ryba nemá byť obetované, ale niektoré divoké zvieratá sú čisté a vhodné na jedenie (jeleň, srnec). Nečisté divoké zvieratá, aj nečisté domáce zvieratá, sú zakázaným jedlom (jazvec, zajac, prasa).

Nič sa nezmenilo na zvieratách. Prasatá sa váľali v blate a krevety čistili morské dno dlho pred Mojžišom, neboli však dôrazne zakázané. Jelene boli jeleňmi pred Mojžišovou zmluvou, avšak Noach mohol obetovať jeleňa a Mojžíš nemohol. To čo je nové, je situácia, v ktorej sa Izrael nachádza a zvlášť jeho vzťah k iným národom.

Zvieratá reprezentujú ľudské bytosti. Toto prirovnanie je zabudované v stvorení. Suchozemské zvieratá sú stvorenia šiesteho dňa, vytvorené z hliny rovnako ako ľudské bytosti (Gn 1:24-28; Gn 2:7). Aj zvieratá aj ľudia boli požehnaní, aby sa množili (Gn 1:22). Ľudia a iné živé bytosti sú nazývané „dušami“ (nefeš; 1:20-21, 24, 30; 2:7). Suchozemské zvieratá a ľudské bytosti jedia na začiatku to isté, zelené rastliny (Gn 1:29-30).

Zoskupenia zvierat teda reprezentujú zoskupenia ľudských bytostí. Obetné zvieratá, ktoré sú obetované na oltári a menia sa na dym, majú v uctievaní Izraela kňazskú úlohu. Sprostredkovávajú zmierenie medzi tými, ktorí uctievajú a Hospodinom. Reprezentujú Izrael ako kňazský národ a špeciálne kňazov, ktorí sú prostredníkmi medzi Izraelom a Hospodinom. Čisté zvieratá, ktoré nie sú určené na obetu, predstavujú pohanov, ktorí uctievajú Hospodina. Sú to pohania ako Melchisedek, alebo Mojžišov svokor Jetro. Nečisté zvieratá symbolizujú modloslužobníkov a nepriateľov Izraela.

Všeobecné správanie zvierat neurčuje, či sú zvieratá čisté alebo nečisté. Prasatá nie sú nečisté, pretože sa váľajú v blate a jedia zvyšky. Prasa je nečisté, pretože „má paprčky rozdvojené úplne, ale neprežúva“ (Lv 11:7). Suchozemské zvieratá sú čisté, alebo nečisté na základe ich chodidiel a spôsobu ako jedia. Morské tvory sú čisté, ak majú plutvy a šupiny, ak ich nemajú, sú nečisté (Lv 11:9). Takže zvieratá sú čisté, alebo nečisté na základe toho, v akom prostredí žijú, či už je to prach, alebo voda. Čisté zvieratá sú tie, ktoré sú vybavené na to, aby sa chránili vo svete, ktorým sú obklopené.

Prekliatie hada je treba vnímať v správnom kontexte: „Budeš sa plaziť po bruchu a hltať prach po všetky dni svojho života“ (Gn 3:14). Človek je stvorený z prachu a je prekliaty tým, že sa vráti do prachu (Gn 3:19). Ak je teda had hltač prachu, potom je hltač ľudí, a je vykonávateľom kliatby, ktorá ťahá potomkov Adama späť do prachu smrti. Preto sú suchozemské zvieratá, ktoré sa plazia, alebo žijú v prekliatom prachu, počítané medzi plazy a Izraeliti majú zakázané ich jesť.

Jedenie ako identifikácia

Prečo sú to zakázané jedlá? V širšom zmysle zákaz jedál Starej zmluvy ukazuje Izraelu, že stále žijú v starom Adamovi. Pravidlá záhrady „nejedz, nedotýkaj sa“ stále platia. No zákony o nečistých jedlách taktiež predpokladajú isté pochopenie jedla a jedenia. Jedenie nie je to isté ako natankovanie. Jedenie je začlenenie. Jesť znamená stať sa jedným telom s tým, čo jeme a tiež s tými, s ktorými jeme. Čo vkladáme do našich tiel sa spája s nami. A tí, s ktorými stolujeme, sa stávajú súčasťou spoločného tela.

Izrael má byť oddelený národ. Existujú na to, aby slúžili pohanom a niesli Hospodinovo požehnanie do sveta. Aby boli svetlom národom, musia sa vyhýbať spoločenstvu s temnotou. Dodržiavajú zákony o jedlách, aby udržiavali Bohom danú bariéru medzi Židmi a pohanmi. Izrael má zakázané jesť zvieratá, ktoré majú charakteristiky plazov, aby sa naučili vyhýbať sa spoločenstvu démonov. Majú sa vyhýbať nečistému mäsu, aby sa naučili vyhýbať nečistým ľuďom.

Ježiš zomrel, aby zbúral túto rozdeľujúcu bariéru. Ľudstvo už viac nie je rozdelené na Židov a pohanov, ale na potomkov ženy a potomkov hada. Zákony o jedlách, ktoré Izrael dodržiaval, sú zrušené. To je správa, ktorú dostáva Peter v Skutkoch 10-11. Plachta plná zvierat sa zniesla z neba a Peter je pozvaný jesť. Namieta, že nikdy nečisté mäso nejedol a predsa mu je povedané, aby to urobil. Celý kontext má však súvis s Petrovou návštevou Kornélia. Teraz už môže jesť nečisté mäso, už môže mať spoločenstvo s pohanom Kornéliom ako seberovným. Toto sú dva dôsledky evanjelia. Nič nemáme odmietať, ak to prijímame s vďakou (1Tim 4:4).

Jedálny lístok Novej zmluvy

Kresťania si môžu na Vianoce pochutnať na bravčovine, pretože Ježiš ukončil rozdelenie medzi Židmi a pohanmi a z toho dôvodu ukončil stravovacie obmedzenia starej zmluvy. Všetko jedlo je čisté. Môžeme si užívať hadiu polievku, krevetie rizoto, aj stejk z aligátora. Môžeme si dať havrana, aj raka, ak sa nám ráči. Pochutnajme si na nich v Kristu, ktorý nám ich priniesol do jedálnička.

Ježiš naplnil zákon, ale Mojžišove knihy sú stále Božími inštrukciami aj pre nás. Môžeme jesť všetko, a predsa sme stále pod určitými obmedzeniami, pokiaľ ide o jedlo. Novozmluvné zákony o jedlách nehovoria o tom, čo jesť, ale zaoberajú sa s tým, kde jeme a hlavne s kým jeme. Pavol nám prikazuje, aby sme sa vyhýbali stolu démonov. Nemáme mať spoločenstvo so skutkami temnoty, ani zdieľať chlieb pri stole skazených. Na to boli vždy zamerané aj zákony Izraela o jedlách, ktoré v rituáloch stále varovali rovnako ako Pavol: „Zlá spoločnosť kazí dobré mravy“ (1Kor 15:33).

Peter J. Leithart

je prezidentom inštitútu Theopolis v Birminghame, v Alabame. Jeho najnovšou publikáciou je komenátr 1. a 2. knihy Kroník.

Peter J. Leithart tiež napísal