Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Hospodin za ním zavrel koráb. Na zemi nastala štyridsaťdňová potopa… Boh zahubil všetky bytosti, čo boli na povrchu zeme…
Genezis 7: 16-17, 23
Koráb má síce dvere, ale kľúč od nich nemá Noach. Ten má v rukách Boh. A aj ho použije. Keď je už Noach s rodinou v korábe, čítame, že Hospodin za ním zavrel koráb. Nenápadná, a predsa mnohoznačná poznámka. Čo znamená?
Boh nepovedal Noachovi: Keď vojdeš dnu, zatvor za sebou dvere. Tie dvere mali totiž jednu zvláštnosť. Ony sa zvnútra nedali zatvoriť. A teda ani otvoriť. Lebo zvnútra nemali kľučku. Tá bola len zvonku. Preto sa dvere dali zatvoriť aj otvoriť len zvonku. Teda len z Božej nie z Noachovej, či ľudskej strany. Len Božia ruka mohla dvere zatvoriť aj otvoriť. Ale prečo? Na znamenie, že nie koráb, ale jedine Boh je zárukou Noachovej záchrany.
Noach nie je v bezpečí preto, že je v korábe. Ale koráb je v bezpečí preto, že je v Božej ruke. Koráb je prostriedkom záchrany, ale Noachovou nádejou na záchranu nie je koráb, ale Boh, Autor tohto projektu záchrany. A Noach verí, že Ten, kto tie dvere zatvoril, ich raz aj opäť otvorí. Že ako sa dostal dnu, tak sa raz dostane aj von. Preto sa Noach s dôverou vloží do Božej ruky, ktorá za ním zavrie dvere. Do ruky, ktorá jediná má kľúč od dverí korábu.
Ale tá istá ruka, ktorá zatvorila dvere za Noachom, vytvorila ostatných von z korábu. Ten istý Boh, ktorý jedných zachránil, druhých zahubil: Boh zahubil všetky bytosti, čo boli na povrchu zeme… Nebol to Noach, čo rozhodol o tom, kto sa dostane dnu a kto zostane vonku, ale Boh. A táto situácia so zatvorenými dverami sa ešte raz zopakuje. Keď Ježiš hovorí o svojom druhom príchode, tiež použije obraz dvier: Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku… (Lk 13:25). Dnes je ešte deň otvorených dverí. Raz sa však dvere spásy a milosti zatvoria. A vtedy všetko bude závisieť od toho, z ktorej strany dverí budeme stáť. Či z vonkajšej alebo z vnútornej. Lebo byť vo vnútri znamená byť zachránený. Byť vonku znamená byť odsúdený. Je možné zmeškať deň otvorených dverí a prísť až vtedy, keď sa dvere zatvoria. Ale to je už neskoro…
Pane, Ty dvere otváraš aj zatváraš. Zmiluj sa nad nami, aby sme dvere raz už nenašli zatvorené!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste mali záujem o tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
