Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy; keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú. A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú, ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú do vnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.
Marek 4:16–20
Evanjelium, radostná zvesť spôsobuje rozdelenie. Radosť prináša tým, ktorí ju prijmú. Odsúdenie tým, ktorí ju neprijmú, odmietnu. Na toto rozdelenie ukazuje aj Ježišovo podobenstvo o štvorakej pôde. Tou prvou je tvrdá pôda vedľa cesty. Satan oberie ľudí tvrdého srdca o počuté slovo, takže slovo vyjde nazmar.
Druhou je skalnatá, plytká pôda. Aj tu čaká rozsievača sklamanie, ktoré je o to väčšie, o čo sľubnejšie vyzerajú začiatky: hneď ho s radosťou prijímajú… Tí prví len počuli, títo druhí nielen počuli, ale aj prijali. A to dokonca s radosťou. Čo viac si môže rozsievač priať?! Ale počiatočné nadšenie im dlho nevydrží. … sú chvíľkoví… Sú to dočasní „kresťania“. Prídu životné skúšky a oni počas nich hneď odpadnú. Prečo? Lebo nemajú v sebe koreň. Slovo nezapustilo korene v ich srdci. Bolo v ňom málo pôdy. Plytká pôda, plytké srdce, plytké prijatie slova. Nestačí ho len s radosťou prijať. Slovo musí v srdci aj zapustiť korene, aby to nebola len viera načas. Lebo veriť len načas, len na chvíľu je to isté ako neveriť nikdy.
Treťou je tŕnistá pôda, bodľačie. Aj tu čaká rozsievača sklamanie. Lebo slovo počuté sa stane slovom uduseným. A udusené slovo úrodu neprinesie. Pritom práve o ňu ide. To je celý zmysel sejby. Aby na konci bolo čo žať. Čo udusilo Božie slovo v živote týchto poslucháčov? … svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach …
Táto trojica sa nás snaží tak zamestnať, aby nás celých pohltila. Buď premôžeme starosti v dôvere v Boha my, alebo starosti premôžu nás, našu vieru. Natoľko ju udusia, až prestane „dýchať“. Aj túžba po bohatstve už udusila veľa nádejne vyklíčených zŕn. Lebo peniaze, majetok predstavujú najväčšieho Božieho rivala v živote človeka. Je to buď- alebo. Nedá sa slúžiť jednému aj druhému. Rovnako žiadostivosť po ostatných veciach vytesní slovo zo srdca človeka. V každom veku na nás čaká množstvo rozptýlenia, nástrah, starostí a pokušení. Výsledkom je to, že slovo v našom živote úrodu neprinesie. Nedáme mu možnosť, aby tak urobilo. Na našu veľkú, ba neraz i večnú škodu.
Pane, nechceme, aby toto bol náš prípad. Prosíme Ťa, zmiluj sa nad nami!
