Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi. Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom. Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral.
Genezis 50: 17 – 21
Jozef tu stojí ako veľký príklad odpustenia. Ak mal niekto dôvod znenávidieť svojich bratov, bol to práve on. Napriek tomu ich miluje a na znamenie svojej lásky k nim sa tu opäť rozplače. Je dojatý ich vyznaním aj ich bezmocnosťou. Niet sily odpustiť, keď je človek naplnený sebaľútosťou, horkosťou a pocitom krivdy. Dokáže to len láska, ktorá je slobodná od seba. Ako tá Jozefova.
Jozef má nielen lásku k bratom, ale aj bázeň pred Bohom: Som tu azda namiesto Boha? On vie, že právo pomsty a odplaty patrí len Bohu. To on nemôže brať do svojich rúk a stavať sa tak na miesto Boha. Vie, že on nemôže neodpustiť, lebo to môže len Boh. On môže len jedno a síce: odpustiť. A to už dávno urobil. Dokonca aj bez pokánia bratov. On to prežíva tak, že z jeho strany je to už dávno vyriešené. On sa ani vtedy, ani teraz vôbec nezaoberá tým, či im má odpustiť. Vlastne on o odpustení vôbec nehovorí. Hovorí však s bratmi v duchu odpustenia. Kto je naplnený duchom odpustenia, ten ani nemusí hovoriť o odpustení. Ten len zaobchádza s druhým v duchu odpustenia. Tak ako to robí Jozef.
Jozefovi pomohlo odpustiť aj poznanie Božích ciest keď hovorí: Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro… Vlastne len opakuje to, čo im povedal v minulosti. Lebo kto odpúšťa, ten po čase nepríde s nejakým ale: Ja som vám vtedy síce odpustil, ale. Nie, žiadne ale. Jozef spoznal, že za všetkým v jeho živote stojí Božia láska. Preto nevidí len ľudské zlo, ale najmä Božie dobro. Neprežíva horkosť voči bratom, ale vďačnosť voči Bohu. Voči tomu, ktorý vo svojom nesmiernom milosrdenstve mení zlo na dobro. Preto sa nepozerá na seba ako na nevinnú obeť, ktorú treba ľutovať. Ani sa nepozerá na druhých ako na páchateľov, na ktorých sa má hnevať. Len sa v úžase skláňa pred Božou prozreteľnosťou, vďaka ktorej zachránil životy mnohým ľuďom. Aj svojim bratom, ktorým hovorí: Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Za zlé sa odplatí dobrým.
Pane, Ty si Bohom hojného odpustenia. Pomôž aj nám zakončiť uplynulý rok v duchu odpustenia voči tým, ktorí sa previnili voči nám.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
