Povedal som: Ty si môj Boh. V tvojej ruke je môj čas.
Žalm 31:15b-16a
V Božej ruke je každý čas, i ten budúci. Človek mal od dávna túžbu nazrieť do svojej budúcnosti. To, že sa na tejto túžbe dá dobre zarobiť, nás presviedča i dnešný obchod s veštením. Ale oveľa dôležitejšie než poznať svoju budúcnosť je poznať toho, ktorý má vo svojich rukách i našu budúcnosť.
Boh nám nezjaví našu budúcnosť. Tá je do veľkej miery pred nami skrytá. Boh nám však zjavil seba. To, čo nám o sebe zjavil v Písme, stačí na to, aby sme mohli ísť v ústrety neznámej budúcnosti s nádejou. Keď poznám toho, v ruke ktorého je moja budúcnosť, potom ju už nepotrebujem poznať. Potom sa už len potrebujem držať tejto ruky.
Keď stojíme na začiatku kalendárneho roku, neubránime sa otázkam, ako bude a čo bude. Z pohľadu pred seba sa v nás môžu rodiť obavy, strach, neistota. Biblia nás však pozýva k pohľadu nad seba. Lebo len z pohľadu na Boha sa v nás rodí pokoj, nádej a dôvera. Neviem, čo ma tento rok čaká, ale viem, kto má moje budúce dni života vo svojej ruke.
Budúcnosť, s ktorou sa spájajú naše najväčšie obavy, je obdobie staroby a záver života. S ním sú spojené ťaživé otázky ako otázka kedy a ako. Akú odpoveď dáva žalmistovo slovo na tieto otázky? Na otázku kedy odpovedá: V tvojej ruke je každé kedy môjho života. I to, kedy ma z tejto zeme odvoláš. Na otázku ako odpovedá: V tvojej ruke je i každé ako môjho života. I to, ako ma z tejto zeme odvoláš.
Nie náhoda, nie nehoda, nie slepý osud stojí nad mojím životom, ale prebodnutá ruka môjho Spasiteľa. Tá, v ruke ktorej je čas minulý, prítomný i budúci.
Pane, posilni našu dôveru v Teba i vtedy, keď premýšľame o svojej budúcnosti.
