Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Všetci títo sa jednomyseľne a vytrvalo modlili spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi.
Skutky apoštolov 1:2–14
Ježiš pred svojím odchodom učeníkom povedal: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým (Sk 1:4-5). A tak aj urobili. Z poslušnosti slovu svojho Pána sa vrátili do Jeruzalema. Teraz ich vidíme zhromaždených v hornej sieni, možno v tej istej, v ktorej jedli poslednú večeru s Ježišom pred jeho smrťou. Táto skupina asi stodvadsiatich Ježišových nasledovníkov (v. 15) sa stane zárodkom kresťanskej cirkvi, ktorá sa zrodí pri príchode Ducha Svätého na Turice.
Čo charakterizuje toto spoločenstvo veriacich? Všetci títo sa jednomyseľne a vytrvalo modlili… Je to jednomyseľné spoločenstvo. Pritom je to spoločenstvo rozmanitých ľudí, ktorí sa líšia povahovo, názorovo, vekovo, pohlavím. Napriek tomu sú ľuďmi jednej mysli. To neznamená, že o všetkom rovnako zmýšľajú a majú na všetko rovnaký názor. Ale ich mysle majú spoločného menovateľa, ktorým je Kristus. On je stredom, okolo ktorého nachádzajú spoločnú reč, spoločné záujmy, túžby, ciele. On z nich vytvára jednomyseľné spoločenstvo.
Je to modlitebné spoločenstvo. Dostali Boží sľub, že Duch Svätý príde a oni budú Ním pokrstení. Stačilo čakať, ale oni čakajú na kolenách. Vytrvalo sa modlia. Nielen ženy, ale muži spolu so ženami. Prečo? Lebo Božie sľuby nám neboli dané preto, aby umlčali naše modlitby, ale aby v nás zapálili modlitebného ducha. Vďaka nim sa v modlitbe máme o čo oprieť a na čo sa odvolať. Tu sa modlí stodvadsať veriacich. O niekoľko dní je ich už tritisíc. Modlia sa ďalej a Pán k nim dennodenne pridával ďalších zachránených.
Každé prebudenie v dejinách cirkvi začalo na kolenách. Lebo kde sa cirkev modlí, koná Boh. Kde sa nemodlí, koná ona, ale bez Boha. Nie je to horlivá duchovná aktivita, ale modlitebný život cirkvi, ktorý je barometrom jej duchovného zdravia.
Pane, bez Teba nemôžeme nič urobiť. Nech o tom svedčia i naše modlitby!
