4. máj

Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.

Celá izraelská pospolitosť odišla z Élimu… Élim nie je cieľ, len zastávka na ceste k cieľu. Cieľom je Kanaán. Preto po krátkom oddychu ľud pokračuje ďalej vo svojom putovaní. Keď však príde na púšť Sín, situácia z Máry sa zopakuje. Je to situácia núdze. V Máre bol problém s kvalitou vody, ktorá sa nedala piť. Teraz je to nedostatok chleba, takže ľudu hrozí hlad. Tam to bola otázka: Čo budeme piť? Teraz je to otázka: Čo budeme jesť? V prvom aj druhom prípade je to úplne legitímna otázka. Veď piť a jesť potrebujeme všetci.

Ale obidve otázky zaznejú v kontexte reptania ľudu: Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi. Reptali vtedy, reptajú aj teraz: Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Aká veľká nevďačnosť zaznieva z týchto slov! Veď od vyjdenia z Egypta prešlo len niečo vyše mesiaca. Ešte nedávno kričali od ťažkej otrockej práce. A čo si zapamätali zo svojho otroctva? Hrnce mäsa a dostatok chleba! To je spomienka, ktorá im zostala na Egypt. Boh ich mocnou rukou vyslobodil z krutého otroctva. Oni však o jeho ruke povedia: Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte…

Máločo dokáže tak zraniť srdce rodiča ako nevďak jeho dieťaťa. Rodič urobí pre dieťa všetko, čo je v jeho silách. A dieťa sa mu odplatí nevďakom. Nevďačnosť znamená udrieť ruku, ktorá pre nás veľa urobila. To robí Boží ľud v tejto chvíli. Svojím reptaním udiera ruku svojho Vysloboditeľa. Vidí len núdzu v prítomnosti, ale zabúda na trápenie v minulosti, z ktorého bol slávne vyslobodený.

Izraeliti sa vo svojich spomienkach počas putovania opakovane vracajú do minulosti s túžbou vrátiť sa späť do Egypta. To prezrádza ich hlboký duchovný problém. Ľahšie bolo vyviesť Izraelitov z Egypta ako vyviesť Egypt z Izraelitov. Bohu stačila jedna noc, aby vyviedol svoj ľud z Egypta. Ale potreboval štyridsať rokov, aby vyviedol Egypt zo svojho ľudu. Ľahšie je vyviesť človeka zo sveta, ako vyviesť svet z človeka. Z jeho srdca. Zo sveta sme síce vyšli, ale svet sme si vzali so sebou. Koľko bolesti a trápenia nám to v živote spôsobilo!

Pane, len Ty nás môžeš zbaviť sveta, ktorý je v nás. Prosíme, učiň to!

---

Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

OBJEDNAŤ