Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte! Hospodin vám dá mäso a najete sa. Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť či desať, ba ani dvadsať dní, ale celý mesiac, kým sa ho neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: Prečo sme len odišli z Egypta? Mojžiš na to povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac.
Numeri 11:18 – 20
Boh najprv milostivo vypočuje Mojžišovu sťažnosť. Lebo to bola sťažnosť zlomeného, vyčerpaného človeka, ktorému sa život i služba stali neznesiteľným bremenom. A Boh má porozumenie pre zlomených ľudí. A nielen porozumenie, ale aj povzbudenie a posilnenie. Veď Mojžišova sťažnosť bola skrytým volaním o pomoc. A Boh ešte nikdy neodoprel pomoc tým, ktorí so svojím bremenom prídu k Nemu. Lebo On nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôtik nedohasí (Iz 42:3).
Na naše prekvapenie Boh sľúbi, že vypočuje aj sťažnosť ľudu. Že mu dá, čo si žiada. Žiada si mäso, dá mu mäso. Vypočutie Mojžišovej sťažnosti bolo prejavom Božej milosti. Vypočutie sťažnosti ľudu však bude prejavom jeho hnevu a súdu. Lebo tá sa zrodila z veľkej nevďačnosti. Ľud s plačom volal: Ako dobre nám bolo v Egypte! Izraeliti veľmi rýchlo zabudli na to, ako stenali a kričali pod ťarchou nútených prác a ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu (Ex 2:23). A ten istý Boh, ktorý počul nárek svojho zotročeného ľudu, teraz počuje nárek svojho nevďačného ľudu: Prečo sme len odišli z Egypta? Prečo? Preto, lebo Hospodin ich vyviedol svojou mocnou rukou zo zeme otroctva. Odišli vďaka tomu, že boli vyslobodení. Z otrokov sa tak stali slobodní ľudia.
Ich nevďačnosť a nespokojnosť však Boh berie osobne: … lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami. Izraeliti sa dopustili vážneho previnenia. Opovrhnúť darom, mannou, ktorú im Boh denne zosielal (… nič iné nevidíme, iba mannu…), znamenalo opovrhnúť Darcom. Keď nie sú vďační za to, čo majú, Boh im dá to, čo si žiadajú: Hospodin vám dá mäso a najete sa. Ale až tak, kým sa ho neprejete a nesprotiví sa vám. Tridsať dní nebudú jesť nič iné len mäso, takže im bude liezť hore krkom. Aj splnenie našich žiadostí sa môže obrátiť proti nám. Ako dobre, že Boh ich všetky neplní!
Pane, odpusť nám našu nespokojnosť s tým, čo máme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
