Niektorí kresťania sú ochotní brániť zdravé učenie. To je dobré.
Ale je jednota tela Kristovho jednou z tých doktrín, ktoré žiarlivo chránime? Jednota cirkvi je jedným z predmetov Kristovej smrti (Ef 2:14). To je to, čo nás Nová zmluva vyzýva, aby sme si rovnako ako čokoľvek iné vážili a udržiavali. Preto naša horlivosť za teológiu nikdy nesmie prevyšovať horlivosť za našich skutočných bratov a sestry v Kristovi. Musíme byť poznačení láskou. Musíme sa, ako vždy hovorí môj otec, usilovať o evanjeliové učenie aj evanjeliovú kultúru.
V Novej zmluve je pokora cestou k jednote. Napríklad po Pavlovom povzbudení Filipanom, aby boli „jedna myseľ“ (Flp 2:2), nasleduje jeho výzva, aby v pokore pokladali iných za vyšších od seba (Flp 2:3), a to napodobňovaním Kristovho konania voči nim v evanjeliu (Flp 2:5-11).
Alebo zvážme Pavlovu výzvu k jednote v Liste Rimanom 14. Prezentovaným problémom v tejto kapitole je konflikt týkajúci sa židovských potravinových zákonov, ale princípy, na ktoré sa Pavol odvoláva, by sa mohli vzťahovať aj na mnohé iné otázky. Jeho prvoradou starosťou v tejto kapitole je, aby rozdielne presvedčenia rímskych kresťanov neboli zdrojom ich vzájomného rozdelenia. Preto „silných“ i „slabých“ vyzýva k vzájomnej akceptácii.
Konkrétne, uprostred rozdielov vo svedomí ich Pavol vyzýva, aby boli ústretoví (Rim 14:1), aby sa nehádali (Rim 14:1), aby jeden druhým nepohŕdali (Rim 14:3) a aby sa navzájom neodsudzovali (Rim 14:3,13). Pavol dokonca vyzýva Rimanov, aby sa vzdali svojich práv a upravili svoju prax, aby neporušili svedomie brata:
Ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, už nekonáš podľa lásky. Nezahub svojím pokrmom toho, za ktorého zomrel Kristus. (Rim 14:15)
Aj dnes je veľa otázok, kvôli ktorým budú kresťania v pokušení hádať sa, pohŕdať jeden druhým a navzájom sa odsudzovať. Namiesto toho sa musíme rozhodnúť, že nikdy nebudeme dávať bratovi „príčinu urážať alebo pohoršovať sa“ (Rim 14:13). Podobne ako Pavol musíme byť dokonca ochotní urobiť obetavé úpravy v záujme našej jednoty s ostatnými v Kristovom tele. Ak vás udržiavanie jednoty Kristovho tela nič nestojí – ak to nebolí – potom sa pravdepodobne neprispôsobujete dostatočne.
Pavol svoju výzvu v Liste Rimanom 14:10 zakladá na skutočnosti, že každý človek bude stáť pred Kristovou súdnou stolicou:
Ale ty, prečo odsudzuješ svojho brata? Alebo ty, prečo opovrhuješ svojím bratom? Všetci sa totiž postavíme pred Boží súdny stolec.
Radšej si to dobre zapamätajme: Budeme skladať účty zo svojej teologickej reči a správania, nie menej ako z akejkoľvek inej oblasti nášho života. Keď budeme stáť pred trónom v deň súdu, na ktoré bitky sa budeme pozerať späť a budeme hrdí, že sme ich vybojovali? Predpokladám, že väčšina našich debát na Twitteri medzi nimi nebude.
Jednota cirkvi bola pre Ježiša taká cenná, že za ňu zomrel. Ak nám záleží na zdravej teológii, záleží nám aj na jednote.
Ako sa vyrovnať s rozdielmi
Keď toto čítate, možno práve riešite praktické dôsledky teologickej triáže, či už v práci, v cirkvi, v denominácii alebo v nejakom inom súbore vzťahov. Každý z nás bude niekedy čeliť takýmto výzvam. Realita je taká, že ak myslíte sami za seba, pravdepodobne budete v určitom okamihu zastávať iný názor, než je spoločensky vhodné.
Čo robiť, keď sa to stane?
1. Buďte úprimní
O svojom presvedčení musíme hovoriť transparentne, aj keď to spôsobí narušenie nášho povolania, cirkevného života alebo vzťahov. Nech je to akokoľvek bolestivé, nestojí to za to, aby sme si spálili svedomie skresľovaním seba alebo svojich názorov. Zdá sa, že niektorí ľudia si svoje presvedčenie „upravujú“ s každým novým kontextom.
Bez ohľadu na ďalšie nuansy, ktoré sa môžu týkať toho, ako uvažujete o prezentovaní svojich názorov v súvislosti s ordináciou alebo zamestnaním, faktom zostáva, že klamstvo je hriech. Preto keď doktrinálne vyhlásenie vyžaduje vaše potvrdenie „bez mentálnych výhrad“, znamená to bez mentálnych výhrad.
2. Buďte taktní
Úprimnosť nie je to isté ako dobrovoľné vyjadrenie svojich názorov v čo najskoršom možnom okamihu bez ohľadu na kontext. Sú chvíle, keď treba mlčať; sú chvíle, keď treba odpovedať len na otázku, ktorá sa vám kladie. Napríklad, keď sa s niekým delíte o evanjelium alebo keď sa snažíte budovať kresťanské priateľstvo, môžu existovať témy, ktoré v počiatočných fázach rozhovoru alebo vzťahu zámerne nenastoľujete. To nemusí byť nevyhnutne kompromis; často je to odrazom múdrosti.
3. Buďte láskaví
Láskavosť a zdvorilosť sa v dnešnej dobe stávajú vzácnosťou. Čoraz viac je normou rozhorčenie. Preto môžeme svedčiť o evanjeliu tým, že budeme hovoriť láskavo a umiernene, keď sa budeme pohybovať v našich teologických nezhodách.
Prekonajte sa a prejavujte lásku a úctu druhému človeku, aj keď vás tento človek rozčuľuje. Aplikovanie teologickej triáže je príležitosťou žiť podľa Ježišových slov v Jánovi 13:35: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“
4. Dôverujte
Boh je zvrchovaný aj nad vašimi doktrinálnymi zmenami. On sa o vás stará. Všetky vlasy na vašej hlave sú spočítané. Môžete mu dôverovať, že vás povedie a postará sa o vás. Keď sme boli s manželkou v Chicagu na ročnom sabatikale a štúdiu, urobili sme si zo Žalmu 121:3 náš tematický verš:
Nedopustí, aby sa ti noha zachvela.
Nedrieme tvoj strážca.
Každý večer pred spaním sme sa modlili za Božie vedenie, kam nás pošle po skončení roka. On na túto modlitbu odpovedal. Keď sa pozerám späť na svoj život, vidím, ako nás Boh verne viedol počas našich doktrinálnych a denominačných zmien a priviedol nás na miesto, kde môžeme šťastne slúžiť.
Je to povzbudzujúce a upokojujúce, keď si uvedomíme, že Boh pozorne bdie nad cestou, po ktorej kráčame – aj nad našimi teologickými migráciami.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
