Slová robia veci.
Živo si pamätám na meniace sa výrazy tváre niektorých veriacich, keď som kázal z knihy Kazateľ. Stáva sa to neustále, keď sme v kontakte jeden s druhým. Slová, ktoré vyslovíme, môžu niekoho rozplakať, rozčervenať, rozzúriť alebo rozrevať od smiechu. Slová rodia emócie.
Slová tiež menia veci. Stačia dve krátke slová – „Áno, beriem“ – a život sa navždy zmení. Slová sľubu vyslovené pri svadobnom obrade neopisujú manželstvo ani ho nekomentujú, ale ho vytvárajú. Po vyslovení tých slov existuje niečo, čo predtým neexistovalo.
Kvôli tomu, čo slová robia, máme knihu Kazateľ.
Boh nám dal slová, pretože rád tvorí veci. Rád vidí, ako vzniká niečo, čo predtým neexistovalo. On prehovoril a slovom stvoril všetko. Rovnako ako len tak prehovoril, tak hovorí aj tu, teraz, týmito slovami, aby sa s nami niečo stalo, keď ich budeme počuť.
Aby sme poznali Boha, musíme ho vedieť počuť. Kazateľ nám pomáha pochopiť, že ucho je kresťanským orgánom.
V závere si nás kazateľ posadí a naposledy nám povie, aby sme si boli istí, že chápeme, ako jeho slová fungujú. V tejto záverečnej časti odpovedá na dve otázky: Ako mám pamätať na svojho Stvoriteľa a prečo mám pamätať na svojho Stvoriteľa? Ako a prečo mám žiť múdro v Božom svete?
Na záver nám Kazateľ pripomína svoje posolstvo, ktoré nám odovzdáva v celej knihe. Kazateľ 12:9-12 poskytuje minikomentár k jeho knihe. Tieto verše vysvetľujú, ako a prečo Kazateľ urobil so slovami to, čo urobil, a vysvetľujú ich zamýšľaný účinok na nás.
Nebol učencom zo slonovinovej veže, ktorý by bol zavretý v univerzitnej knižnici so svojimi knihami. Bol múdry, to je pravda, ale aj „vyučoval ľud poznaniu“ (v. 9). Delil sa oň. Svoju múdrosť používal na to, aby robil múdrymi iných. Pozeral sa na život a videl, že často malé jadrné výroky, príslovia, dokonale vystihujú zložitosť a zmätenosť života, a zapísal ich.
Na záver nám povedal, že tieto postrehy nám majú priniesť štyri veci.
1. Potešenie
Je smutnou iróniou, že mnohí považujú Kazateľa za pochmúrnu a pesimistickú knihu. V skutočnosti bola napísaná preto, aby nám priniesla potešenie. „Kazateľ sa snažil nájsť lahodné slová a napísať správne, pravdivé výroky“ (Kaz 12:10). Hľadal „lahodné slová“ – slová potešenia -, a pretože našiel také vybrané slová, to, čo napísal, bolo aj poctivé a pravdivé.
Ako viete, že poznáte Boha? Tým, že počúvate jeho lahodné slová a že ich považujete za príjemné. Boh nie je zabijak potešenia. Nie je to mrzutec. Určite nie je puritánsky v tom, ako chce, aby sme žili vo svete. Boh sa teší z toho, že sa tešíme z krásy slov.
Na Bibliu sa často pozeráme cez optiku posledného slova v 10. verši 12. kapitoly: „pravda“. Chceme vedieť, či je Biblia spoľahlivá. Môžeme dôverovať tomu, čo hovorí? Je pravdivá? To je v poriadku. Ale Biblia funguje tak, že je krásna, pretože je pravdivá, a je pravdivá, pretože je krásna.
Teraz, keď sa chystáte dočítať knihu Kazateľ, začítajte sa do Piesne Šalamúnovej. Jedna vec je, keď nám Boh povie, čo je manželstvo – jeden muž, jedna žena, spojení v jedno -, ale celkom iná vec je, keď nám dá poéziu, aby sme vyjadrili, aké to je byť zamilovaný a milovať sa. Pravda slov sa nedá oddeliť od krásy slov.
2. Bolesť
„Slová múdrych sú ako ostne a ako vbité klince sú zozbierané výpovede, keď ich dal jeden pastier“ (Kaz 12:11). Ostne používali pohoniči stád v starovekom svete, aby udržali zvieratá na priamej ceste. Boli to palice so vsadenými ostrými klincami a používali sa na štuchanie a postrkovanie zvieraťa. Ak išlo doľava, bola to bolesť; ak išlo doprava, bolesť; ak sa zastavilo, ešte väčšia bolesť. Jediný spôsob, ako sa zviera mohlo vyhnúť bolesti, bolo ísť smerom, ktorým chcel ísť pastier.
Kazateľove slová sú ako klince. Zraňujú. Niektoré z nich k vám možno prišli naozaj s ostrým hrotom. Ale prišli k vám priamo od Boha, od jediného Pastiera. Možno bude ťažké naučiť sa, že ak chcete poznať, milovať a kráčať s Bohom po všetky dni, budete potrebovať trochu bolesti. Niekoľko slov, ktoré vás prinútia sadnúť si a spozornieť.
Boh dal Adamovi a Eve cestu k životu, priamu líniu, po ktorej mali kráčať, a oni odbočili doľava, aby sa pásli na inej potrave. Boh nám vo svojom Slove ukazuje cestu k životu, úzku cestu, po ktorej máme kráčať s Kristom ako naším Kráľom – a my odbočíme doprava, aby sme sa chvíľu pásli.
Pamätajte na svojho Stvoriteľa tým, že necháte jeho Slovo rozptýliť vaše ilúzie a konfrontovať vašu bláznovstvo, aj keď to bolí – a často to môže bolieť. Ponechaní sami sebe si nevyberiete to, čo je správne. Ak budem ponechaný sám na seba, skončím opačným smerom, než kde by som mal byť. Pretože sme náchylní blúdiť, Kazateľove slová – Božie slová – nás majú pichnúť, aby nás udržali na správnej ceste.
3. Perspektíva
Prečo by sme sa mali tešiť z Biblie a dovoliť jej, aby nás zraňovala? Jedna z odpovedí je táto: „Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka“ (Kaz 12:13).
Zaráža ma tu komplexná úplnosť výroku – mojou „celou povinnosťou“ (v angl. jazyku whole duty, pozn. red.) je báť sa a zachovávať.
Nemáme tendenciu takto uvažovať. Svoj život rozdeľujeme na časti. Máme nádeje a sny, ciele a ambície a uprostred toho myslíme na svoje povinnosti voči iným: manželom, deťom, rodičom, kolegom v práci, priateľom. Kazateľ nám však pripomína, že každú jednu povinnosť alebo zodpovednosť, ktorú máme voči komukoľvek alebo čomukoľvek inému, máme predovšetkým voči Bohu.
Kazateľ súhlasí s Prísloviami: „Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom“ (Prís 9:10). Báť sa Hospodina znamená pamätať na Stvoriteľa a naopak, a to je cesta k múdremu životu. Báť sa Hospodina a pamätať na Stvoriteľa nás robí múdrymi, pretože nás učí žiť na kolenách: pokoruje nás ako stvorenie a vyvyšuje Boha ako Stvoriteľa, ktorý vie, čo je najlepšie.
4. Príprava
Ako sme už mnohokrát videli, jednoduchá múdrosť je príprava na koniec: „Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá“ (Kaz 12:14).
Jednou z najťažších vecí v Kazateľovi je nechať sa poučiť, že na niektoré veci v tomto živote neexistujú okamžité odpovede: „Obrátil som sa a videl som všelijaké útlaky, ktoré sa páchajú pod slnkom: hľa, slzy utláčaných — a tešiteľa pre nich niet. Násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov — a nik ich nepotešil“ (Koh 4:1).
Čo na to poviete? Čo poviete ľuďom, ktorí v živote zažili presne tieto okolnosti? V konečnom dôsledku existuje len jedna odpoveď – Boh to napraví. A my by sme sa mali pripraviť na stretnutie s ním. Smrť a súd prichádzajú. Kazateľove slová majú byť ako ruka na ramene, ktorá nás naliehavo vytrhne zo spánku a ukončí sen, vráti nás späť na zem.
Pre veriaceho človeka však smrť a súd nie sú veci, ktorých by sa mal obávať. Nastane čas, keď hrôzy tohto sveta ustúpia sláve nového sveta, ako píše Berkouwer:
Už sa zlo nebude nazývať dobrom a dobro zlom; už sa tma nebude meniť na svetlo a svetlo na tmu; už sa nebude sladké meniť na horké a sladké na trpké (Iz 5:20). Konflikt medzi dobrom a zlom sa skončí, rovnako ako všetky spory o motívy, zámery a povahu dobra. . . . Omyl bude odhalený; skutočný omyl, odvrátenie sa od Pána.
Je tak zarážajúce, že zatiaľ čo Kazateľ nám hovorí, že pod slnkom sa nedá získať žiadny „zisk“, apoštol Pavol hovorí, že v skutočnosti sa dá získať jedna vec: smrť. „Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk“ (Flp 1:21). Pavol vedel, že v Kristovi žiť a zomrieť znamená výhru. Môžeme pracovať pre Krista, kým žijeme, a môžeme žiť s Kristom, keď zomrieme.
Vaša smrť a súd, ktorý bude nasledovať – veľké pevné body vášho života – sú práve tie veci, ktoré môžu zasiahnuť z budúcnosti do dneška a premeniť život, ktorý vám Boh dal žiť.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
