Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: Odvaľte kameň!… Odvalili teda kameň.
Ján 11:38-41
Evanjelista Ján nám na začiatku príbehu prezradil, že Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára (Jn 11:5). Po svojom príchode do Betánie, bydliska týchto troch súrodencov, sa Ježiš najprv stretne s Martou. Poteší ju svojimi slovami. Ale slová môžu niekedy vyznieť lacno ako zbožné frázy. Ja som vzkriesenie a život, počuje Marta z Ježišových úst. Ale ako môže vedieť, že je to pravda? Pokiaľ Lazár leží v hrobe, sú to len slová.
Potom sa Ježiš stretne s Máriou. Svoj súcit prejaví svojimi slzami. Zaplače spolu s ňou. Ale nie je to z jeho strany len obyčajný sentiment? Jeho slzy môžu Máriu na chvíľu potešiť, ale inak na situácii nič nezmenia. Pokiaľ Lazár leží v hrobe, Máriin smútok naďalej zostáva.
Ale ešte zostáva tretí člen rodiny, s ktorým sa chce Ježiš stretnúť, zosnulý Lazár. Preto sa pýta: Kde ste ho položili (Jn 11:34)? Až toto tretie stretnutie ukáže, či Ježišove slová neboli len zbožné frázy. A či jeho súcit nebol len obyčajný sentiment. Ježišovmu stretnutiu s Lazárom však niečo stojí v ceste, kameň privalený k vchodu do hrobu. Preto Ježiš vydá rozkaz: Odvaľte kameň! A ďalej čítame: Odvalili teda kameň. Ježiš neurobí to, čo môžu urobiť iní. On však urobí o chvíľu to, čo nikto iný urobiť nemôže, jedine On.
S Ježišom tak stojíme pri kameni odvalenom z Lazárovho hrobu. Onedlho však budeme spolu s učeníkmi stáť pri kameni odvalenom z Ježišovho hrobu. Ten prvý kameň bol odvalený, aby Lazár mohol vyjsť von. Ten druhý bude odvalený, aby učeníci mohli vojsť dnu a presvedčiť sa, že hrob je prázdny. Kameň, pomník smrti sa tak na jednom i na druhom hrobe stane pomníkom života. Dôkazom, že Ježiš je skutočne vzkriesenie a život.
Pane, ďakujeme, že raz i z nášho hrobu bude kameň odvalený.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.