Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha!
Exodus 20:7
Keď Biblia hovorí o Božom mene, hovorí tým niečo dôležité. A síce, že Boh nie je anonymný Boh. On má svoje meno. Nie je ako anonymný pisateľ, ktorý sa pod svoj list nepodpíše. Boh sa „podpisuje“ pod všetko, čo hovorí a koná. V Starej zmluve sa podpisoval menom Hospodin, Pán. V Novej zmluve sa podpisuje ako Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista.
Aké je Božie meno? Jeho meno je sväté. (Ž 111:9) Božiemu menu zo svätosti ani ku svätosti nič nechýba. Nikto nič nepridá, ani neuberie zo svätosti Božieho mena. Ono bolo, je aj naveky bude sväté. Nebo to už vie oddávna. Preto v nebi znie: Svätý, svätý, svätý Hospodin (Iz 6:3)! Ale čo platí o nebi, už o zemi neplatí. Veď ako to vyzerá s Božím menom na zemi? Všelijako, len nie dobre.
Boh zjavil svoje sväté meno človeku. Zároveň mu dal aj súhlas k použitiu svojho mena. Tým svoje meno vydal napospas ľudským ústam. Akým ústam? Nečistým ústam. (Iz 6:5) A keď je Božie meno používané ľuďmi nečistých úst, tak utrpí veľkú ujmu. Preto Boh k použitiu svojho mena pripojil i varovanie: Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo…
Napriek tomuto varovaniu je príbeh Božieho mena na zemi príbehom stáleho znesväcovania a potupovania. V ústach ľudí sa spája s nadávaním, rúhaním, preklínaním. Hocikto si dovolí o Boha obtrieť svoje nečisté ústa. A čo je najsmutnejšie, Božie meno neraz trpí aj v ústach tých, ktorí sa k Nemu hlásia. A to vtedy, keď v ich ústach stráca svoju pôvodnú úctu a vážnosť.
Preto tretie prikázanie treba doplniť slovom Božieho Syna, ktorý nás učí modliť sa: Otče náš, posväť sa meno tvoje (Lk 11:2). Táto prosba pozitívne vyjadruje to, čo prikázanie vyjadruje negatívne. Čo znamená posvätiť Božie meno? Oddeliť ho od všetkého nesvätého, čo ho zneucťuje, znevažuje, hanobí. Prinavrátiť mu jeho pôvodnú úctu, vážnosť a hodnotu. Dať mu medzi ostatnými menami výlučné miesto, aké patrí len Božiemu menu. To najvyššie a najčestnejšie.
Kto prosí o posvätenie Božieho mena, musí začať od seba. V našom živote je totiž veľa vecí, pod ktoré sa Boh nemôže „podpísať“ svojím svätým menom. Vecí, pod ktorými stojí len naše nesväté meno. Len to, čo Boh môže podpísať svojím menom, je sväté. Preto modliť sa za posvätenie Božieho mena znamená prosiť: Otče, pomôž mi žiť tak, aby si sa Ty mohol podpísať pod všetky moje myšlienky, slová, činy, motívy aj postoje. Nech je posvätené tvoje meno v mojom živote a to všetkým, čo robím a ako žijem.
Pane, pomôž nám byť viac citlivými na meno nášho Otca ako na svoje meno!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
