Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom. Keď tí, čo niesli archu, prišli k Jordánu a kňazi, ktorí niesli archu, vstúpili pri brehu do vody – Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko – zastavila sa voda tečúca zhora a postavila sa ako hrádza…Vtedy kňazi, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy, sa pevne postavili na súši uprostred Jordána a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.
Jozua 3:14-16a,17
Ako Boh previedol ľud cez Jordán? Po suchej zemi, teda úplne bezpečne. Nikto nebol pritom ohrozený vodami rieky. Jediní, ktorí si trochu namočili nohy vo vode, boli kňazi. Prečo práve oni? Kňazi tvorili predvoj, oni šli ako prví a ľud s odstupom šiel za nimi. V skutočnosti tým predvojom bol sám Hospodin. Lebo kňazi niesli truhlu zmluvy, ktorá bola viditeľným symbolom Božej neviditeľnej prítomnosti. Bola znamením, že Boh je v strede svojho ľudu.
Keď teda čítame, že kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom, máme tomu rozumieť tak, že je to sám Hospodin, ktorý tu kráča pred svojím ľudom. On vstúpi do rozbúrených vôd Jordána ako prvý. Čo sa vtedy stane? Keď kňazi vstúpili do vody, zastavila sa voda tečúca zhora a postavila sa ako hrádza. Boh rozdelí vody Jordána, aby ľud mohol prejsť po súši. Kde vidíme Boha počas toho, ako ľud prechádzal na druhý breh? Tam, kde vidíme kňazov s truhlou zmluvy: Vtedy kňazi, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy, sa pevne postavili na súši uprostred Jordána. Boh nestojí na brehu, ale uprostred rieky. On je so svojím ľudom uprostred vôd, ktorými jeho ľud prechádza. Veď či sám nezasľúbil: Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou? (Iz 43:2).
Dokedy však bude Boh stáť uprostred rieky? Až dovtedy, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán. Až dovtedy, kým neprešli všetci, starší i mladší, silnejší i slabší, muži i ženy, rodičia i deti. Boh počká až dovtedy, kým všetci nebudú v bezpečí na druhom brehu. Taký je náš Boh! Najprv ide pred nami ako náš predvoj, aby vytvoril pre nás bezpečný prechod. Potom stojí uprostred vôd, aby nás nezaplavili. A nakoniec počká i na toho posledného, kým neprejde na breh.
Pane, veľká je tvoja moc, ktorá otvára cestu i cez rozbúrené vody. Ale ešte väčšia je tvoja láska, ktorou nás prevádzaš na druhý breh!
