Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam, ale vás som spoznal, že nemáte v sebe Božej lásky. Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?!
Ján 5:36-44
Ako veriť tomu, čo Ježiš o sebe prehlásil? Prehlásil, že je Boží Syn, rovný Bohu. Prehlásil, že má právo spasiť i súdiť človeka, teda rozhodnúť o jeho večnom údele. Ale dá sa tomu vôbec veriť? V hľadaní odpovede nám Boh vyšiel v ústrety svojím viacnásobným svedectvom o Ježišovi. Ako Židom poslal kazateľa Jána Krstiteľa, ktorý svedčil o Ježišovi, tak dnes posiela kazateľov, ktorí zvestujú Krista a vydávajú o Ňom svedectvo.
Ako Židia videli Ježišove skutky na vlastné oči, tak my môžeme o nich čítať na stránkach štyroch evanjelií. Ako Židia mali Starú zmluvu s jej mnohými predpoveďami o Kristovi, tak my dnes máme celú Bibliu ako Božie svedectvo o Kristovi. V Novej zmluve môžeme vidieť naplnenie všetkého, čo Stará zmluva o Ňom predpovedá.
A predsa. Je možné mať všetko toto k dispozícii a napriek tomu neveriť v Božieho Syna. Ježiš tu odhaľuje príčiny nevery človeka. Tou prvou je tvrdosť srdca. Lenže vy nechcete prísť ku mne. Človek môže veriť, ak chce. Ale ak nechce, nemôže.
Druhou príčinou je závislosť od mienky ľudí. Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! To znamená, že ľuďom viac záleží na ľudskej mienke ako na Božej, viac na tom, čo si o nich myslia druhí, než na tom, čo si o nich myslí Boh. Nechcú prísť o uznanie ľudí. Čo by si druhí o mne pomysleli, keby som sa stal kresťanom?! Čo by nato povedali moji príbuzní, moji priatelia, kolegovia, moje okolie? Ako ma budú potom prijímať? Kto je závislý od mienky druhých, nemôže veriť.
Pane, prosíme, vysloboď nás od zviazanosti názormi a mienkou nášho okolia!
