Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší. Povedal im: Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník. Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo obsluhuje. Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, aby ste jedli a pili v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
Lukáš 22: 24 – 30
V predvečer smrti svojho Pána učeníci riešia otázku, kto z nich je najväčší. Ide im o veľkosť, ale kde? V kráľovstvách tohto sveta? Nie. V Božom kráľovstve. Chcú veľkosť podľa sveta dosiahnuť nie vo svete, ale v cirkvi, medzi sebou. To môže byť aj naším pokušením, stať sa veľkou rybou v malom, už či zborovom alebo cirkevnom rybníku. Ježiš vidí, že jeho učeníci sú nasiaknutí duchom sveta, pýchou. Preto im najprv ukáže, ako to chodí vo svete: Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci.
Pre učeníkov však platí: Vy tak nerobte! Vo svete ide o moc, o postavenie, o funkcie, o to, kto je väčší. Preto sa ľudia tlačia dopredu a šplhajú sa smerom nahor. Ale Ježiš na sebe ukazuje úplne opačný smer a síce smer zhora nadol. On najväčší stal sa najmenším. On prvý stal sa posledným. On Pán stal sa sluhom všetkých. Oproti duchu pýchy tak na sebe ukazuje ducha pokory. Duch sveta nás vedie k sebapresadeniu sa. Ježišov duch nás vedie k sebaponíženiu. V cirkvi niet miesta pre súťaživosť, pre boj o prvé miesto. Jedine, ak o to posledné.
V kráľovstvách sveta vládne zákon širokých lakťov. Čo si nevybojuješ, to nemáš. Ale Božie kráľovstvo sa prijíma ako dar. Netreba oň bojovať: A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec. Otec dal kráľovstvo Synovi, ktorý sa stal sluhom. Ktorý sa ponížil, toho povýšil a posadil na trón. Syn prijal kráľovstvo ako dar. A ako dar ho dáva aj druhým. Svojím učeníkom daruje spoluúčasť na svojom vládnutí, aby sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela, ten nový Izrael, ktorým je cirkev zo Židov aj z pohanov.
Aké nesmierne oslobodzujúce! Nemusíme sa báť, že keď pôjdeme cestou pokory a služby, o niečo prídeme. Nie, neprídeme o nič, ale dostaneme všetko. Zdarma.
Pane, odpusť nám, keď do cirkvi vnášame ducha sveta a nie tvojho ducha!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
