Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia.
Žalm 73: 17
Vo chvíli, keď žalmista príde so svojimi pochybnosťami k Bohu, nastane v jeho živote radikálny zlom. Cesta k tomuto bodu však bola dlhá a ťažká. Viedla labyrintom mučivých pochybností o Bohu, o jeho dobrote a spravodlivosti. O tom, či vôbec má zmysel snažiť sa o posvätený, čistý život. Všetko to začalo tým, keď žalmista porovnal svoj život so životom bezbožných. Pri pohľade na nich videl, ako si bezbožníci pokojne žijú (v. 3b). Mali hojnosť všetkého, nič im nechýbalo. Pritom trápenie a starosti bežných ľudí nepoznali.
A čo platilo o ňom? Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný (v. 14). Žalmista sa úprimne snažil žiť čistý život v poslušnosti Bohu. Čakal, že Boh sa prizná k jeho úsiliu a zahrnie jeho život požehnaním. Ale nestalo sa tak. Naopak. Trápenia, bolesti a údery života boli jeho denným „pokrmom“. Tak ako je to potom s Božou dobrotou a spravodlivosťou?
Žalmista však nie je sám, kto mal podobné očakávanie od Boha. Aj učeník Peter sa pýtal Ježiša, čo dostanú za to, keď kvôli Nemu všetko opustili. (Mk 10:28). I dnes si niektorí veriaci myslia, že byť kresťanom znamená byť ušetrený chorôb, trápenia, bolesti. A naopak, že k životu viery patrí aj materiálna prosperita. Nech predsa vidieť rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi už tu a teraz. Že Boh jedných žehná a druhých trestá.
Ale aký rozdiel videl žalmista? Že Boh zbožných neodmieňa a bezbožných netrestá. Dobro nie je odmenené a zlo nie je potrestané. Načo sa potom snažiť poslúchať Boha, žiť čisto, poctivo, čestne, keď sú to bezbožní, ktorí sa majú dobre? Nechýbalo veľa a žalmista by bol úplne opustil cestu viery i spoločenstvo veriacich. Že sa tak nestalo, bolo len vďaka tomu, že vošiel do Božej svätyne… Že so svojimi pochybnosťami o Bohu prišiel k Bohu. Veď len Boh môže zodpovedať naše pochybnosti o Ňom. Len Boh nás môže vyviesť z labyrintu našich bludných myšlienok. Len On nám môže zoslať svetlo, keď sa so svojimi otázkami ocitneme v tme. Že tak robí, o tom svedčí aj žalmistova skúsenosť. A keď jeho, môže i naša.
Pane, ďakujeme, že na naše pochybnosti nemusíme byť sami!
