Cirkev a služba

5 tipov ako zvládať správanie detí na besiedke

Po skončení bohoslužieb si Greg išiel zobrať svoje dve dcéry z besiedky. Ako vchádzal do miestnosti, musel sa vyhnúť papierovému lietadielku, ktoré smerovalo priamo na jeho hlavu. Poobreral sa po miestnosti a našiel učiteľku, ktorá prosila jedno dieťa, aby zišlo zo stola, na ktorom stálo, kým iné dieťa na ostatných hádzalo papierové guličky. „Uf,“ pomyslel si. Greg úzkostlivo očami hľadal svoje dcéry a mrmlal si popod nos: „Toto miesto je zoo.“ Dievčatá nasmeroval k dverám tak rýchlo, ako to len dokázal.

Keď ide o prácu v besiedke, zabezpečiť pokojné správanie detí je veľmi vysoko na našom zozname priorít. Deti nepočúvajú pravidlá a nenasledujú rutinu prirodzene, ani sa nevedia samé od seba správať s rešpektom. Hriech stojí v ceste nášmu ideálnemu, dobre štrukturovanému vyučovaniu, počas ktorého sa všetci dobre správajú. Okrem toho, väčšina učiteľov besiedok sú dobrovoľníci, ktorí nemajú žiaden profesionálny tréning. Aj skúsení rodičia rýchlo zistia, že skupina 15 detí je oveľa náročenejšia ako len dve-tri deti. Veľké skupiny si vyžadujú premyslené vedenie.

Čo teda vytvára príjemné prostredie pre všetky deti? Dobre fungujúca hodina si vyžaduje päť komponentov: lásku, vedenie, očakávania, rutinu a zábavu.

Láska

Pavol pravidelne vyjadroval veriacim, o ktorých sa staral, ako ich má rád. Hovoril o svätých so skutočnou láskou: „Boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti“ (1Tes 2:7). Ak Pavol hovoril takýmto spôsobom o dospelých, o čo viac by sme sa mali vystierať k deťom v našich besiedkach s povzbudením a láskavosťou?

Múdry učiteľ raz povedal: „Vždy sa ti vráti to, čo najviac chváliš.“ Keď budeme deťom krikom prinášať iba príkazy a hrozby, môže to zlepšiť ich správanie, ale nezíska si to ich srdcia. Aby sme si požičali Pavlovu analógiu – ak by som mal skupinu detí, ktorá sedí ako päť peňaží, „ale lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zvučiaci činel“ (1Kor 13:1).

Vedenie

Dospelí vedú besiedku. Oni sú tí, ktorí sú za situáciu zodpovední, nie deti. Pán dáva životy detí do rúk dospelých, zveruje im disciplínu aj výchovu. A to si vyžaduje vedenie. Často hovoríme učiteľom besiedok: „Si vedúci, tak sa tak aj správaj.“

Môže nás lákať predstava, že sa pri službe deťom budeme iba blázniť, správať sa ako deti a robiť vylomeniny. Ale musíme prijať autoritu, ktorú nám Boh zveril, keď nás poveril viesť a milovať malé deti. Hoci určite existuje čas na to, aby sme sa spolu jašili, ak však nepreberieme autoritu, deti nás nebudú rešpektovať.

Očakávania

Učitelia si potrebujú nastaviť niekoľko základných vecí, ktoré od detí počas vyučovania očakávajú: Keď sa hovorí príbeh, počúvame. Počúvame vedúceho aj iné deti. Nehovoríme jeden cez druhého. Ak sa chceš niečo opýtať, zdvihni ruku. Delíme sa s ostatnými. Ku všetkým – dospelým aj deťom – sa správame s rešpektom.

Ubezpečte sa, že vaše očakávania sú všetkým jasné a zopakujte si ich spolu na začiatku každej besiedky. V niektorých skupinách sme videli takéto očakávanie napísané veľkými, tučnými písmenami na veľkom plagáte, ktorý bol nalepený na stene. Vďaka tomu každý ľahko vidí pravidlá, ktoré má dodržiavať a je jednoduché si ich každý týždeň spolu zopakovať.

Keď sú dospelí vo svojich očakávaniach nekonzistentní, ubližujú deťom aj sebe samým. Niektorí dospelí nechcú, aby ich deti videli ako prísnych, no nízke očakávania, prílišná voľnosť a nekonzistentnosť môžu akékoľvek vyučovanie zničiť. Ak máte nízke očakávania, deti presne také očakávania naplnia. Vysoké očakávania by žiadneho učiteľa nemali desiť, ak budú tieto očakávania schopní podporiť pozitívnou motiváciou, konzistentnosťou, milosťou a láskou.

Rutina

Zamyslite sa nad dvoma scenármi. V prvom z nich Johnny vojde do miestnosti a vedúci mu povie: „Zatiaľ si rob, čo chceš.“ A Johnny sa zamyslí a pýta sa sám seba: Čo by som mal robiť? Čo robia iné deti? Jeho neistota spôsobuje, že v ňom začne rásť úzkosť. V druhom scenári Johnny už šesť mesiacov chodí do prvej triedy. Vie, že každá hodina začína prácou na vymalovávanke, ktorá trvá prvých päť minút. Keď príde dosť detí, učiteľ začne s tým, že povie: „Dobré ráno, deti,“ a potom deťom pripomenie, aké sú očakávania počas vyučovania. Johnny už vie, ako to chodí a tak sa necíti neisto, keď príde.

Keď nemáme jasné pravidlá a štruktúru, vedie to k chaosu, úzkosti a frustrácii. Ale poradie aktivít, štruktúra a to, že deti presne vedia, akú rutinu majú očakávať, vytvára pocit bezpečia, ktorý im pomôže rásť. Môže byť nápomocné vystaviť si štruktúru hodiny na stenu tak, aby to všetci videli. Môže to pomôcť deťom, ale aj novým učiteľom.

Zábava

Predstavme si, že učiteľ, pán Jones iba prečíta príbeh Dávida a Goliáša (1Sam 17) prvákom svojim monotónnym, suchým hlasom. Čo by sa stalo. Hoci je to veľmi zaujímavý príbeh, deti by sa začali ošívať a prestali by dávať pozor v priebehu niekoľkých minút.

Je úlohou učiteľov zabezpečiť, aby bolo ich vyučovanie vťahujúce a zábavné. Ak by pán Jones namiesto nudného čítania stál na stoličke pri čítaní každej Goliášovej repliky a čítal ju s vrčaním, deti by sa na neho určite absolútne sústredili. Deti sa radi hýbu a radi sa do vysvetľovania zapájajú. Učiteľ by možno mohol deti poprosiť, aby sa pridali ku Goliášovým vzdorovitým výkrikom („Dnes som potupil bojové rady Izraela!“) a k Dávidovým verným odpovediam („Prichádzam k tebe v mene Pánovom.“). Pán Jones by mohol povzbudiť deti, aby pantomimicky napodobnili to, ako Dávid z praku strieľa kameňom na Goliášovu hlavu alebo by mohol dať kolovať kúsok brnenia či prak s kamienkom, aby si ich ohmatali.

Pointou príbehu je Boh, ale kreativita v rozprávaní prináša radosť do učenia sa o ňom. Ak učiteľ spraví svoju lekciu zábavnú, deti budú menej vyrušovať a dlhšie dokážu dávať pozor. Vytvorí to lepšiu atmosféru na vyučovaní pre všetkých zúčastnených.

Týchto päť stratégií nie sú všetkým dobrovoľníkom úplne prirodzené. Vedúci musia povzbudzovať, ďalej trénovať a znovu a znovu opakovať každú z nich. Tieto návyky sú ale nápomocné v našej snahe odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré stoja v ceste tomu, aby naše deti počuli, učili sa o a poznávali nášho Boha.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Deepak Reju

je pastorom pre oblasť biblického poradenstva a služby rodinám v baptistickom zbore Capitol Hill vo Washingtone, D.C. Marty Machowski a Deepak sú spoluautormi knihy "Build on Jesus: A Comprehensive Guide to Gospel-Based Children’s Ministry".

Deepak Reju tiež napísal