Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: Dopustili ste sa veľkého hriechu, ale teraz vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech. Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov. Strpíš ešte ich hriech? Ak nie…
Exodus 32:30 – 32a
Nielen Áron potrebuje počuť, že ľud uviedol do veľkého hriechu (Ex 32:21). Aj ľud potrebuje počuť, čoho sa dopustil: Dopustili ste sa veľkého hriechu… Všetko musí byť nazvané pravým menom. Hriech hriechom, vina vinou, neposlušnosť neposlušnosťou. Hriech je hriechom preto, lebo je tu Boh. A tak všetko závisí od toho, čo urobí Boh. Či hriech odpustí, alebo nie. To nevie ani Mojžiš: … ale teraz vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech.
Mojžišovo azda, možno, je úplne pochopiteľné. Veď odpustenie hriechu nie je niečo, na čo má človek právo. Na čo si môže u Boha robiť nárok. Boh môže, ale aj nemusí odpustiť. On totiž nie je povinný odpustiť. Odpustenie je vždy Boží slobodný čin. A Mojžiš to veľmi dobre vie. Svojím azda nechce spochybniť Božiu ochotu odpustiť. Chce ním len vyjadriť svoju pokornú závislosť od Božej milosti.
Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi… Ešte nikdy predtým nešiel na vrch Sinaj s takou ťažkou úlohou ako teraz. Chce sa pokúsiť uzmieriť Boha za hriech ľudu. Ale ako sa o to pokúsi? Nejde robiť obhajcu ľudu. Hľadať preň poľahčujúce okolnosti. Ani nejde zľahčovať jeho vinu, ale ju vyznať, keď hovorí: Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu… Hriech ľudu má aj svoju konkrétnu podobu: … urobil si zlatých bohov. Urobil to, čo mu Hospodin prísne zakázal. Tým prestúpil Božie prikázanie. Hriech je veľký a vina tiež. Čo s ňou urobí Boh?
Strpíš ešte ich hriech? Boh nemôže strpieť hriech, lebo by už nebol svätým Bohom. Boh však môže s hriechom urobiť niečo iné: A tak teraz, ak odpustíš ich hriech – a keď nie... (2M 32:32). Toto sú dve možnosti, ktoré Boh má. Odpustiť, alebo neodpustiť. Pre ktorú sa rozhodne, závisí aj od nás: Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti (1Jn 1:9). Niet väčšieho daru než akým je odpustenie hriechov. Lebo odpustenie rieši náš najväčší problém, ktorým je náš hriech. Napĺňa našu najväčšiu potrebu, ktorou je zmierenie s Bohom. Mojžiš, prostredník medzi ľudom a Bohom, hovorí: … vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech. My však vieme o lepšom prostredníkovi, o Ježišovi Kristovi, ktorý je zmierením za naše hriechy (1Ján 2:2). Pre toto zmierenie už Mojžišovo azda neplatí. Ako dobre, že nie!
Pane, ďakujeme, že Ty si nás zmieril s Otcom skrze svoju obeť na kríži!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
