Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúmaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!
Žalm 139:23–24
Dávid nielen pozná Boha. On je Ním i poznaný. A to neomylne, dokonale, detailne, skrz-naskrz. Tým začína svoj žalm: Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš (v. 1). Pre niekoho to môže byť znepokojujúce zistenie. Veď komu by to bolo príjemné, keby niekto o ňom vedel absolútne všetko?! Ale nie pre Dávida. Lebo on vie, že to nie je poznanie nepriateľa, ale jeho Priateľa. Preto Dávid z tohto zistenia vztiahne osobné dôsledky. Morálne dôsledky. On sa nechce oddeliť len od zla, ktoré je okolo neho. Ktoré vládlo vo vtedajšej spoločnosti. (Ž 139:19-22) To by bolo farizejské. On sa chce oddeliť aj od zla, ktoré je v ňom.
Ale kto sa pozná tak dobre, aby videl všetko, čo je v ňom zlé, porušené, hriešne? Nikto. Nikto z nás. Ani Dávid nie. Preto musíme spolu s Dávidom prosiť: Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúmaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Boh to síce už urobil aj bez Dávidovej prosby. (Ž 139:1) Ale Dávid teraz prosí Boha, aby to urobil kvôli nemu. Lebo to, čo Boh o nás vie, my o sebe nevieme. Boh nás pozná lepšie ako my sami seba.
Najväčšou slepotou totiž trpíme vtedy, keď ide o náš vlastný hriech. Preto keď chceme riešiť zlo, ktoré je v nás, musíme ísť do Božej „ambulancie“ a Bohu predložiť naše srdce. Veď z neho vychádza všetko zlo. (Mk 7:21) Ale Boh je najlepší „kardiológ“. On s neomylnou presnosťou zistí jeho stav a určí diagnózu. Rovnako to platí o našich myšlienkach. O tom bludisku, v ktorom blúdime neraz aj my. A Dávid prosí aj o preskúmanie svojich ciest:… a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta… (Roh). Aby mu potom Boh ukázal výsledok svojho „nálezu“.
Nech by bol tento výsledok akokoľvek bolestivý a zahanbujúci, Dávid chce vedieť, ako na tom v Božích očiach je. Pretože až potom sa môže nechať očistiť od toho, čo je v ňom porušené a zlé. Dávid vie, že Boh má s ním ten najlepší zámer. Preto Ho prosí o jeho milostivé vedenie: …a veď ma cestou večnosti! Je len jedna cesta, ktorá vedie do večnosti, do večného života. Je to úzka cesta, o ktorej hovorí Ježiš. (Mt 7:14) Boh ňou vedie tých, ktorí sa viesť dajú. Ale ako dobre, že nás On vedie! Lebo koho On vedie, toho i dovedie do cieľa.
Pane, nechceme žiť v ilúzii o sebe. Prosíme, skúmaj naše srdce, ktoré nás neraz oklame, ale Teba nikdy!

