Článok patrí do série každodenných zamyslení z evanjelia podľa Lukáša s názvom … a začali sa radovať.
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontský Pilát spravoval Judeu,… za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov…
Lukáš 3: 1 – 6
Lukáš ako dôsledný historik presne datuje verejné vystúpenie Jána Krstiteľa. Ale ako teológ ukazuje, čo je z hľadiska histórie spásy, teda z Božieho hľadiska, dôležité. Doslovne hovorí: … stalo sa slovo Božie k Jánovi, synovi Zachariáša, na púšti. (Roh) Boh svoje dielo koná v tichosti a v skrytosti. Bez hluku reklamnej kampane, ktorá dnes všetko sprevádza. To si môže dovoliť len Boh. Len Ten, kto si je istý úspechom svojho diela.
Pritom Boh začína svoje dielo slovom. Božie slovo je totiž viac ako ľudské slovo. Ono nie je len nositeľom informácie. Ono sa stalo… To znamená, že je to slovo, ktoré dáva do pohybu dianie. Kde sa Božie slovo stane, tam sa stane niečo nové. Tam sa začne niečo diať. Slovo sa stane hýbateľom deja. Tak ako v prípade verejného pôsobenia Jána Krstiteľa.
Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Krst nebol v tom čase ničím mimoriadnym. Židia krstili pohanov, prozelytov, ktorí sa obrátili na židovskú vieru. Mimoriadne bolo to, že Ján krstil Židov. Čo Izrael žiadal od pohanov, to Ján žiadal od Izraela. Tým postavil Izrael na úroveň pohanov. A to bolo niečo neslýchané!
Ján dokonca hlásal krst pokánia… Áno, o pokánie tu ide. Vždy, keď ide o Boha, o to, ako sme na tom pred Ním, ide o pokánie. Lebo Boh nemá na čo iné pri nás nadviazať, len na naše pokánie. Veď pred Ním sa nemáme na čo odvolať. S Bohom sa nemôžeme stretnúť ako rovný s rovným. Dokonca ani tak, že sa budeme snažiť vyšplhať po rebríku zbožnosti. Nejde o to, že sa najprv musíme dostať dosť vysoko, ale že sa najprv musíme pokoriť dosť hlboko. Lebo bez pokánia niet odpustenia hriechov.
Krst pokánia, ktorý Ján kázal, bol na odpustenie hriechov. To neznamená, že kto bol pokrstený, tomu bolo odpustené. Veď žiadny krst, ani ten kresťanský nezbaví človeka hriechov. Krst však slúžil ako znamenie pokánia. Kto sa nechal pokrstiť, urobil tak na znamenie toho, že činil pokánie, vyznal svoje hriechy Bohu a prosil Ho o odpustenie. Takí, len takí ľudia majú zasľúbené odpustenie.
Pane, pomôž nám byť ľuďmi pokánia!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
