Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach.
Exodus 20:8 – 10
Štvrté prikázanie má paradoxný charakter. Boží dar, deň sobotného odpočinku, nám je totiž daný formou príkazu a zákazu: … budeš… a … nebudeš… Prečo nám Boh musí prikázať to, čo je pre naše dobré? Pretože my nevieme, čo je pre nás dobré. Musí nám to povedať niekto iný. A kto to už len vie lepšie ako náš Stvoriteľ?! Božie dobrodenie k nám tak prichádza cestou príkazu a zákazu. A aké dobrodenie!
Žiadna iná staroveká kultúra či civilizácia v minulosti nemala obdobu ustanovenia dňa odpočinku. Jedine Boží ľud, Izrael. Lebo len Boh Izraela sa takto stará o svoj ľud. Toto prikázanie je potvrdením toho, že Izrael je slobodný národ. Lebo v egyptskom otroctve nemali deň odpočinku. Tam poznali len neznesiteľné bremeno práce: Izraeliti stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác (Ex 2:23). Ale to je už minulosť. Na dôkaz toho dostanú dar, deň sobotného odpočinku. Otroci nemali deň voľna. Nepoznali odpočinok od práce. Ale slobodní už áno.
Ale nielen odpočinok je dar. Aj práca je dar. Pre ňu je vyhradených šesť dní: Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. To je pripomenutím pre lenivých, ktorí by chceli svätiť i všedné dni. Im patrí napomenutie: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje (2Tes 3:10)! Ale pre tých, ktorí sú v pokušení pracovať bez oddychu, platí príkaz: Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť!
Kto všetko je do dobrodenia odpočinku zahrnutý? Boh najprv osloví hlavu rodiny: Nebudeš konať nijakú prácu ani ty… Potom ten okruh rozšíri na rodinných príslušníkov:… ani tvoj syn, ani tvoja dcéra… Ale nimi to nekončí. Boh ide ešte ďalej: … ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka… Niečo neslýchané, aby aj sluhovia a otroci mali právo na oddych! Ale do požehnania odpočinku je zahrnutý aj cudzinec, ten, kto nemal občianske práva. Tu vyniká sociálny rozmer prikázania. Ale Boh ide ešte ďalej: … ani tvoj dobytok. Aj domáce zvieratá používané pri obrábaní pôdy majú právo na oddych. Toto prikázanie zjavuje súcit nášho Boha. S človekom aj so zvieratami. Lebo On pamätá, že sme prach (Ž 103:14). Preto pamätá na našu potrebu odpočinku. A chce, aby sme aj my na ňu pamätali: Pamätaj na deň sobotného odpočinku…
Pane, ďakujeme, že máš starosť aj o odpočinok pre naše telo!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
