Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu. Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Zhliadol na synov Izraela a vzal si to na vedomie.
Exodus 2:23 – 25
Už sme pomaly na konci druhej kapitoly, ale ešte sme sa poriadne nestretli s Bohom. Až na malú výnimku, keď sa spomína v súvislosti s pôrodnými babicami, nikde inde Ho ani nepočuť ani nevidieť. Až teraz, v závere druhej kapitoly sa Boh dostane do stredu pozornosti. Štyrikrát zaznie: A Boh… a Boh… a Boh… a Boh… (2M 2:23-25). Ako keby nám autor knihy chcel vynahradiť svoje doterajšie mlčanie o Bohu. Čo sa to tu teda vlastne deje? Boh pripravuje pôdu pre najväčšiu udalosť v dejinách Starej zmluvy, ktorou je vykúpenie Izraela z Egypta. Preto doteraz stojí v úzadí, skrytý. Ale vo chvíli, keď je pôda pripravená, vystúpi spoza opony, aby bolo úplne jasné, kto tu zohrá najdôležitejšiu úlohu.
Ako však prebieha príprava na vykúpenie Izraela? Prekvapujúco, nečakane. V prvej kapitole Boh pripravuje ľud na vykúpenie. V druhej kapitole zas vodcu na vykúpenie. Obidve časti majú veľmi podobný scenár. Obidve totiž začínajú veľmi nádejne a končia úplne beznádejne. Ako je to s Božím ľudom? Jákobova rodina sa po presťahovaní do Egypta veľmi rozmnoží, takže z dvanástich rodov vznikne početný národ. Tento ľud má pred sebou sľubnú budúcnosť. Ale kapitola, ktorá začne nádejne, končí rozkazom kráľa o vyvraždení narodených chlapcov. Z ľudského hľadiska je Izrael národom bez budúcnosti.
Druhá kapitola, ktorá hovorí o príprave vodcu, tiež začína nádejne. Mojžiš je predivne zachránený. Dostane sa na kráľov dvor ako adoptívny syn faraónovej dcéry. Má pred sebou sľubnú budúcnosť. Ale čo začne nádejne, končí úplne beznádejne. Mojžiš končí ako politický utečenec v cudzine. Domov sa vrátiť nemôže, lebo je na neho vydaný zatykač. Ak prvá kapitola ukazuje na ľud bez budúcnosti, druhá zas ukazuje na vodcu bez budúcnosti. Na chvíľu svitne nádej, keď zomrie autor krutého zákona. Faraón sa síce zmení, ale politika voči Izraelu zostane nezmenená. A práve v situácii úplnej beznádeje autor knihy ukáže na zdroj jedinej nádeje: Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Až teraz sa začne rodiť tá pravá nádej. A to z pohľadu na Boha, ktorý počuje, pamätá, vidí a pozná.
Pane, berieš nám naše ľudské nádeje, aby si nám ponechal seba ako jedinú pravú nádej.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
