Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: Poď a hneď si sadni k stolu! Vari mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem. Ty budeš jesť a piť až potom. Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.
Lukáš 17: 7 – 10
Aký má mať učeník, Ježišov sluha, postoj k svojej službe Pánovi? To Ježiš ukáže na podobenstve o sluhovi a pánovi. Keď sa sluha vráti z poľa, nemôže si zo strany svojho pána robiť nárok na nejakú ohľaduplnosť. Že ho pán usadí za stôl, aby si oddýchol a najedol sa. Naopak, pán ho požiada, aby najprv obslúžil jeho a sluhovi povie: Ty budeš jesť a piť až potom. Pán má vždy prednosť pred sluhom. Jeho nárok na jedlo a pitie má vždy prednosť pred nárokom sluhu. Keď sluha obslúži svojho pána, vari má za to od neho čakať vďačnosť? Nie. Prečo nie? Lebo si len splnil svoju povinnosť. Neurobil nič navyše, len to, čo mu pán rozkázal.
Čo z toho pre nás vyplýva? To nám povie sám Ježiš: Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť. Urobiť všetko, čo nám je prikázané, je nemožné. Napríklad je nám prikázané milovať Boha z celého srdca a svojho blížneho ako seba samého. Ktorý deň v našom živote sme toto prikázanie splnili? Ani jeden. Ale keby predsa o nás platilo, že urobíme všetko, čo nám bolo prikázané, ani vtedy si nemôžeme robiť žiadne zásluhy.
Ani vtedy z toho pre nás nevyplýva žiaden nárok smerom k nášmu Pánovi. Už či nárok na jeho vďačnosť alebo odmenu či pochvalu. Lebo On nám nie je nič dlžný. My sme všetko dlžní Jemu. Aj keby nás odmenil, bude to odmena z milosti, nie za zásluhy. V službe Pánovi sú akékoľvek zásluhy vylúčené. Aj akákoľvek pýcha na svoj výkon či službu. Tu platí: Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť. Nič navyše. Preto máme povedať: Sme neužitoční sluhovia. Zlé je, keby to o nás povedal Pán. Dobré je, keď to o sebe povieme my. A nielen povieme, ale si to o sebe aj myslíme. Keď si ten pokorný postoj neužitočnosti zachováme nielen pred Pánom, ale aj pred spolusluhami.
Pane, odpusť nám všetky pocity záslužnosti a pýchy na skutky, ktoré sme urobili!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
