Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali. Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali. Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený. Ale ani tieto svedectvá neboli rovnaké. Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo svedčia proti tebe? On však mlčal a nič neodpovedal.
Marek 14:53–61
Ježiš stojí pred svojimi sudcami. Stvoriteľ sveta je súdený svojím stvorením. Vtelený Boh sedí na lavici obžalovaných. Aké absurdné a predsa skutočné! Čo je úlohou súdu? Rozhodnúť o vine či nevine obžalovaného. Ale tento súd nechce zistiť pravdu, aby na jej základe vyniesol rozsudok. Cirkevná vrchnosť vyniesla rozsudok už vopred, ešte pred súdom. Teraz len dodatočne hľadá zámienku na Ježišovo odsúdenie: Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť… Ako ho hľadajú? Tak, že predvolajú falošných svedkov. A to napriek deviatemu prikázaniu, ktoré zakazuje vydávať falošné svedectvo.
Snaha nájsť proti Ježišovi svedectvo však veľrade nevychádza. Prečo nie? Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali. Pravidlom pri svedectve svedkov bolo, že aspoň dve výpovede sa museli zhodovať. A to sa tu nedarí dosiahnuť. Tak to skúsia s ďalšími svedkami. Tí hovoria: Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený. Hoci prekrútia Ježišove slová (pozri Jn 2:19), ani tieto svedectvá neboli rovnaké.
A čo robí Ježiš? Celý čas mlčí. Nebráni sa. To vyvolá veľkňazov údiv: Nič neodpovedáš na to, čo svedčia proti tebe? Veď prirodzená reakcia človeka na obvinenie je, že sa obhajuje, bráni. A to tým viac, keď ide o falošné obvinenia. Mlčať v takom prípade si vyžaduje veľkú vnútornú silu. A Ježiš má silu mlčať, kde iní túto silu nemajú: On však mlčal a nič neodpovedal. Prečo nie? Lebo všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi (1Pt 2:23).Ježiš prenechá svoju obhajobu Otcovi. A vzkriesením a oslávením Otec dokonale rehabilituje svojho Syna. Tak ako raz rehabilituje všetky svoje deti, ktoré boli falošne obvinené a odsúdené.
Pane, ďakujeme za tvoj príklad mlčať tam, kde my sme v pokušení hovoriť!
