Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Marek 10:13–16
K Ježišovi prinášali deti… V dnešnej dobe vládne kult dieťaťa. Ale v Ježišovej dobe boli deti až do svojho dvanásteho roku života považované za bezvýznamné bytosti. Preto rodičia neprinášali svoje deti k židovským rabínom. K Ježišovi však áno. Lebo jeho postoj k deťom bol úplne odlišný od postoja tej doby. Prístup k Nemu mali aj tí najmenší a najbezvýznamnejší. Preto hovorí: Nechajte deti prichádzať ku mne… Čo si však rodičia týchto detí od Ježiša sľubovali? Prečo ich k Nemu prinášali? Preto, aby sa ich dotkol. Aby cez Ježišov dotyk spočinulo na nich jeho požehnanie. Aby v živote ich detí pôsobila Ježišova žehnajúca moc.
Žehnať môže len Ježiš, ale prinášať či privádzať deti k Nemu musia rodičia. Ako? Tak, že budú svoje deti denne prinášať na modlitbách k Ježišovi, aby svojím Duchom konal dielo spásy v ich živote. Že budú svoje deti denne privádzať k Božiemu slovu, aby sa v ňom stretli a spoznávali Ježiša. Že budú pravidelne privádzať svoje deti do spoločenstva Božieho ľudu. To je úloha rodičov. Nezastupiteľná úloha.
Učeníci im však dohovárali. Ježišovi učeníci nemajú pochopenie pre týchto rodičov. Aj oni sa pozerajú na deti očami svojej doby. Preto sa Ježiš rozhorčí a svojim učeníkom udelí dôležitú lekciu. Lekciu o Božom kráľovstve, o tom, kto môže do neho vstúpiť a kto nie: Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. Čo sa čaká od dieťaťa? Nič, vôbec nič. Ono nemá schopnosť dávať, len prijímať. Nemá možnosť si niečo zaslúžiť. Lebo pre svoju malosť, slabosť a bezmocnosť stojí v pozícii úplnej závislosti a odkázanosti na to, čo dostane. A čo dostane, prijíma ako dar. Prijať Božie kráľovstvo sa tiež nedá inak ako dar, ako milosť. Lebo my nie sme v pozícii tých, ktorí môžu a majú čo dať. Ktorí môžu Bohu niečo ponúknuť. Sme v pozícii tých, ktorí všetko môžu prijať len ako dar. Lebo Božie kráľovstvo patrí tým, ktorí k Ježišovi prichádzajú s prázdnymi rukami, ako dieťa. A tak ako dieťa ho aj prijímajú. Nezaslúžene, ale o to vďačnejšie.
Pane, ďakujeme, že práve malým a slabým chceš udeliť svoje požehnanie!
