Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Hospodin Boh vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. Hospodin Boh dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným… Z Edenu vytekala rieka, aby zvlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky. Meno prvého je Píšon; ten obteká celú krajinu Chavíla, kde sa vyskytuje zlato. Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdeliová živica a ónyxový kameň. Meno druhej rieky je Gíchon. Tá obteka celú krajinu Kúš. Meno tretej rieky je Chiddekel. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat.
Genezis 2:8-14
Babylonský mýtus o stvorení hovorí, že bohovia stvorili ľudí ako svojich otrokov, ktorí ich mali odbremeniť od práce a zabezpečiť pre nich pokrm. V úplnom kontraste k tomu stojí biblická správa o stvorení. Človek nie je stvorený ako otrok, ktorý sa má starať o Boha. Je to Boh, ktorý sa stará o človeka. Nielenže mu daruje život, ale mu pripraví aj ideálne prostredie pre život. Vysadí pre neho záhradu a zabezpečí pre neho hojnosť potravy. Keď už bolo všetko pripravené, postavil do nej človeka.
Človek, stvorený na Boží obraz, je postavený do záhrady ako Boží zástupca. Dostal mandát, poverenie a splnomocnenie zastupovať Boha na zemi. Má byť správcom zeme, ktorá je Božím majetkom, Božím vlastníctvom. Veď aj záhradu vysadil Boh, nie človek. Čo sa tu dozvieme o zemi, ktorú Boh zveril človeku?
V texte je reč o riekach, drahých kovoch a ďalekých krajinách. To znamená, že záhrada v Edene je len začiatkom, východiskovým bodom, z ktorého sa má začať šíriť podmanenie zeme. Celý svet sa mal postupne stať rajskou záhradou pre človeka. Tieto verše dvíhajú oponu, za ktorou sa pre človeka otvárajú nekonečné diaľky. Slová o zlate a vzácnych kameňoch naznačujú bohatstvo prírodných zdrojov. Že sú tam skryté veci, ktoré čakajú na ľudské bádanie a objavovanie. Boh tak pre človeka pripravil program na celé tisícročia.
Človek v záhrade. Tým začínajú dejiny ľudstva. Ale už v ďalšej kapitole ten istý Boh, ktorý postavil človeka do záhrady, vyhnal človeka zo záhrady. Lebo keď sa človek vzdal Boha, prišiel aj o rajskú záhradu. Ešte že sa Boh nevzdal človeka!
Pane, nestvoril si nás ako svojich otrokov. Stvoril si nás na svoj obraz, aby si sa s nami podelil o seba, o svoju lásku. Ďakujeme Ti.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste mali záujem o tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
