Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť! Faraón však odpovedal: Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím. Oni mu povedali: Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás nepotrestal morom alebo mečom. Egyptský kráľ im však povedal: Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote! Faraón dodal: Ľudu v krajine je veľa a vy chcete, aby prestal pracovať?
Exodus 5:1 – 5
Mojžiš s Áronom prídu, aby tlmočili Hospodinovo slovo faraónovi: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť! Je to Boží ľud, nie faraónov. Preto služba tohto ľudu patrí Bohu a nie faraónovi. Z pohľadu faraóna je to priam nehorázna požiadavka: Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Kto je Boh Izraela, že sa odváži vydávať rozkazy najmocnejšiemu vládcovi tej doby?! Faraón nepozná Boha. Prečo by Ho teda mal poslúchnuť?! Veď bez poznania Boha niet poslušnosti Bohu. Faraón nemusí brať Boha otrokov vážne. Boh Izraela predsa nie je rovnocenný partner kráľovi Egypta. Že je to presne naopak, že faraón nie je rovnocenný partner pre Hospodina, o tom sa časom presvedčí.
Hospodina nepoznám…, prehlási kráľ. Áno, zatiaľ Ho ešte nepozná. Ale jedného dňa Ho spozná. Tak, ako Ho raz spozná každá ľudská bytosť. Pre niekoho to poznanie Boha príde ešte včas. Pre iného už príde neskoro. Pre niekoho to bude znamenať záchranu. Pre faraóna i mnohých iných to však bude znamenať záhubu. Teraz je faraón pevne rozhodnutý, ako naloží s Izraelom: … a Izrael neprepustím. Teraz ešte nie. Ale jedného dňa áno. Dokonca ho bude sám posielať preč z Egypta. Hoci zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by faraóna niečo prinútilo zmeniť jeho postoj. Lebo Hospodin zatiaľ ešte nevytiahol svoje tromfy…
Mojžiš s Áronom opakujú svoju prosbu: Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu… Podľa faraóna však týmito rečami len kazia pracovnú morálku otrokov: Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote! Prvá audiencia u kráľa tak dopadne neúspešne. Zatiaľ je to jedna nula pre kráľa. Ale posledné slovo bude mať Hospodin. Aj tu, aj inde. Aj v živote egyptského kráľa, aj v živote každého človeka. Už je len otázka, aké slovo to bude. Či to bude slovo milosti alebo súdu.
Pane, ďakujeme, že nám si sa dal poznať ako Boh spásy!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
