Keď všetok ľud prešiel cez Jordán, Hospodin povedal Jozuovi: Vezmite si dvanásť kameňov odtiaľto, zo stredu Jordána, kde stáli nohy kňazov, preneste ich a zložte na miesto, kde budete tejto noci spať… Keď sa v budúcnosti vaše deti opýtajú otcov: Aký význam majú tieto kamene? Povedzte svojim synom: Tu prešiel Izrael po suchu cez Jordán. Hospodin, váš Boh, vysušil totiž vodu Jordána pred vami, kým ste neprešli tak, ako Hospodin, váš Boh, urobil s Červeným morom, ktoré pred nami vysušil.
Jozua 4:1-2, 21-23
Boží ľud má krátku pamäť. Veľmi rýchlo zabúda na to, čo Boh pre neho urobil. Preto Boh vychádza v ústrety jeho zábudlivosti. Dá mu pomôcku pre pamäť. Ľud má postaviť pamätník zo skál. Je to vizuálna pomôcka, ktorá bude slúžiť i ďalším generáciám. Tie nič podobné, čo zažili ich otcovia, nezažijú. Tie budú svedectvo o tejto udalosti už len počuť od svojich otcov. Tento pamätník tak ukazuje, že prejdenie cez Jordán bola mimoriadna, jedinečná a výnimočná udalosť, ktorá sa už nezopakuje.
Sú určité udalosti spásy, ktoré sú jedinečné a neopakovateľné. V Starej zmluve medzi ne patrí i prevedenie cez Jordán. Ale Boh nepracuje takýmto mimoriadnym, zázračným spôsobom každý deň. Preto prikázal postaviť pamätník na brehu Jordána. Boží ľud nemá čakať, že sa niečo tak mimoriadne zopakuje i v budúcnosti. Má si pripomínať to, čo sa stalo v minulosti. Lebo keď zabudne hlava, vychladne srdce.
Niektorí veriaci si myslia, že keď je Boh pri diele, tak bude pracovať zázračným spôsobom každý deň. Ale keby sa zázraky diali každý deň, už by to neboli zázraky. Lebo čo robí zázrak zázrakom, je práve to, že sa odohrá len výnimočne. Zázrak nie je každodenný, ale ojedinelý jav. Je to výnimka, nie pravidlo.
My si tiež máme pripomínať, čo veľké urobil Boh v minulosti. K tomu slúži napríklad i Večera Pánova. To je vizuálna pomôcka pre našu pamäť. Ale zároveň sa máme učiť vidieť i v tom „obyčajnom“ Božiu neobyčajnú lásku, vernosť, starostlivosť a dobrotu. A popritom „klásť kamene“ ako svoje osobné pamätníky na miestach, kde sme z Bohom prežili veľké veci.
Pane, aj my rýchlo zabúdame. Odpusť nám to!
