Jonáš sa z brucha ryby modlil k Hospodinovi, svojmu Bohu. Hovoril:K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. Z útrob podsvetia som kričal o pomoc, ty si začul môj hlas. Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora, aby ma obkľúčil prúd. Všetky tvoje príboje a vlny sa nado mnou prevalili. Ja som však povedal: Som zahnaný spred tvojich očí. Ako ešte uzriem tvoj svätý chrám? Obklopila ma voda až po hrdlo, obkľúčila ma hlbina, chaluha mi ovinula hlavu pri základoch vrchov. Zostúpil som do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj. Keď vo mne chradla duša, spomenul som si na Hospodina, moja modlitba prišla k tebe, do tvojho svätého chrámu.
Jonáš 2:2-8
Boh privádza človeka k pokániu. To je Jonášova skúsenosť. Ale Boh i vypočúva pokánie človeka. I to je Jonášova skúsenosť. Myslel si, že je už s ním koniec. Prúd ma obkľúčil, vlny sa nado mnou prevalili ,voda ma obklopila, obkľúčila ma hlbina. Tak opisuje svoju situáciu, z ktorej nebolo úniku ani východiska. Vstúpil do krajiny smrti. Zostúpil som do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky.
Ale tam, kde čaká smrť, prichádza milosť. Keď je na dne, prežije zázrak vypočutia: K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. A znovu: Moja modlitba prišla do tvojho svätého chrámu. Jonáš volá k Bohu, od ktorého uteká. A Boh ho napriek tomu vypočuje. Udelí milosť kajúcnemu. Milosť má podobu veľkej ryby, ktorá pre Jonáša znamená záchranu.
Milosť nás čaká na tých najnečakanejších miestach. Nie na našich výšinách, ale na dne našej priepasti. Tam, kde ľudsky videné niet záchrany, niet riešenia. Odkiaľ už žiadne iné cesty nevedú. Jonáš hovorí o závorách, ktoré sa za ním zavreli. A práve tam, kde sa za nami zatvoria všetky ľudské možnosti, otvoria sa pred nami Božie možnosti. Božia cesta záchrany začína tam, kde končia všetky naše cesty – v zahynutí.
Jonáš prišiel na koniec svojej vlastnej cesty a ten koniec má podobu priepasti smrti. Ale tam na neho čaká milosť, ktorá sa pre neho stáva bránou k novému životu: Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj. Niet takej priepasti, na ktorú by bola Božia milosť nedosiahla. Veď Boh v Kristovi zostúpil do priepasti všetkých priepastí, do priepasti smrti a pekla. Jeho milosť je hlbšia než tá najhlbšia priepasť našich vín.
Pane, ďakujeme, že nám udeľuješ milosť, keď k Tebe voláme!
