V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chíra. Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. Znovu počala, porodila syna a nazvala ho Ónan. Opäť porodila syna a dala mu meno Šéla. Júda dal Érovi ženu, ktorá sa volala Támar. Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život. Potom povedal Júda Ónanovi: Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo. Ónan však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. Hospodinovi sa to nepáčilo, preto aj jeho usmrtil.
Genezis 38:1 – 10
Kto je Júda? Jákobov syn, príslušník Božieho vyvoleného ľudu, cez ktorý má ísť línia spásy. Pre zachovanie tejto línie je však veľmi dôležité, aby sa príslušníci vyvoleného ľudu nemiešali s okolitými pohanskými národmi. Preto Boh určil hranice, ktoré jeho ľud nesmie prekročiť, ak nechce stratiť svoju oddelenosť. Ale práve tieto hranice Júda svojvoľne prekročí: Júda odišiel od svojich bratov... Júda vymení spoločenstvo bratov za priateľstvo so svetom: … prešiel k istému mužovi z Adullámu, ktorý sa stane jeho priateľom (pozri v.20). Tu platí: Povedz mi, kto je tvoj priateľ a ja ti poviem, kto si. Naše priateľstvá veľa o nás prezradia.
Čo začalo priateľom zo sveta, skončilo partnerkou zo sveta: Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana… vzal si ju za ženu. Zo začiatku sa nič mimoriadne nedeje. Júdova žena porodí troch synov. Ale ovocie Júdovho pomýleného kroku začne dozrievať vtedy, keď začnú dorastať jeho synovia. Z duchovne zmiešaného manželstva vzídu skazení synovia. Zlí v Božích očiach. A tak na Júdovu rodinu dopadá jeden úder za druhým. Najprv zomrie jeden syn, potom druhý. Po čase zomrie aj jeho žena (v.12). Júdova svojvoľná cesta je lemovaná hrobmi jeho najbližších. Keby vedel, ako dopadne jeho prekročenie hraníc, tak by ich určite neprekročil. Keby sme my dopredu vedeli, ako dopadnú niektoré naše životné kroky a rozhodnutia, tak by sme ich nikdy neurobili. Ale nikto z nás nevidí na koniec. Nikdy dopredu nevidíme dôsledky našich pomýlených ciest. Že tie dôsledky budú, je isté. A rovnako isté je aj to, že nebudú dobré. Lebo zo zlej sejby nikdy nebude dobrá žatva. Preto by sme sa mali báť svojich vlastných ciest. Lebo nám neprinesú to, čo si od nich sľubujeme. Naopak, prinesú nám to, čo by sme si sami z vlastného rozhodnutia nevybrali. Trpkú žatvu.
Pane, odpusť nám, že sa viac bojíme tvojich ciest ako tých svojich!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
