Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom, prišli k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a položili mu otázku: Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil? Ježiš im povedal: Dám vám jednu otázku. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. Bol Jánov krst z neba, alebo od ľudí? Odpovedzte mi! A oni medzi sebou uvažovali takto: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? Ale povedať: Od ľudí, báli sa zástupu, lebo všetci pokladali Jána za proroka. Preto Ježišovi odpovedali: Nevieme. A Ježiš im povedal: Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou robím tieto veci.
Marek 11:27–33
Ježiš najprv vyčistí chrám a teraz v ňom učí. Chrám sa však nestane len miestom vyučovania, ale aj konfrontácie: …prišli k nemu veľkňazi, zákonníci a starší… To sú tí, ktorí hľadali spôsob, ako ho zahubiť (Mk 11:18). Ich úsilie však naráža na Ježišovu obľúbenosť u ľudu, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie (v. 18b). Preto sa aspoň pokúsia o Ježišovu diskreditáciu, o spochybnenie jeho autority: Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil? Akým právom robíš to, čo robíš? Máš k tomu nejaké poverenie? Žiadajú, aby sa im legitimoval.
Robia tak z titulu svojho náboženského úradu. Ich úlohou je strážiť, aby sa každé náboženské vyučovanie na verejnosti dialo v súlade s Božím zjavením daným Izraelu. Ježiš ich úrad nespochybní. Čo spochybní, je úprimnosť ich otázky. Kto sa pýta, musí byť slobodný a otvorený pre pravdu. Toto o nich neplatí. Oni sa pýtajú ako takí, ktorí už vopred majú svoju odpoveď. Ktorí sú už vopred rozhodnutí odmietnuť Ježišovu autoritu ako Bohom danú autoritu.
Preto Ježiš odpovie protiotázkou: Bol Jánov krst bol z neba, alebo od ľudí? On sa nesnaží vyhnúť ich otázke. Len chce odhaliť ich neúprimnosť. Ich vnútornú neslobodu voči pravde, ktorá sa ukáže na ich odpovedi. Veď ako odpovedia na Ježišovu otázku? Oni medzi sebou uvažovali… Ich uvažovanie prezrádza ich vypočítavosť. Zvažujú, aké dôsledky bude mať už či taká alebo onaká odpoveď. Pravda je v tomto prípade podriadená ich záujmom. Nechcú nič riskovať. Ani Ježišovu kritiku, ani hnev ľudu. Preto radšej stratia pred Ježišom tvár a priznajú svoju nevedomosť: Nevieme. Tým si zatvoria dvere k odpovedi na svoju otázku. A Ježiš im povedal: Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou robím tieto veci. Kto sa už vopred uzavrie voči pravde, odsúdi sa na nevedomosť. Ježiš má odpoveď len pre toho, kto je pripravený prijať pravdu a skloniť sa pred jeho autoritou, pred autoritou Božieho Syna.
Pane, ďakujeme, že si nám dal poznať pravdu o sebe!
