Šimon Peter stál a zohrieval sa. Opýtali sa ho: Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som. Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, povedal: Vari som ťa nevidel s ním v záhrade? Peter však znovu zaprel – a hneď nato zaspieval kohút.
Ján 18:25-27
Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa (Mk 14:31Mk 14: 31). Takto hovorí ten, kto si je príliš istý svojím vzťahom k Ježišovi. Peter sľubuje svojmu Pánovi vernosť až na smrť. A tak, keď Ježiša zatknú a odvedú na výsluch k veľkňazovi, Peter ide za Ním, aby Mu dokázal svoju oddanosť. Aj keby som mal s tebou zomrieť. Áno, presne o to ide, zomrieť spolu s Kristom. Ale smrť, ktorou Peter zomrie, bude úplne iná smrť, než si Peter predstavoval. Nebude to smrť po boku jeho Pána, v ktorej zomrie ako hrdina. Bude to smrť, v ktorej síce nezomrie fyzicky, a predsa rovnako bolestne, keď v ňom zomrie jeho ja.
Peter na dvore veľkňaza o sebe zistí, čo nikdy o sebe nevedel a čo by nikdy o sebe nepripustil a síce, že je schopný hanebne zaprieť. A nie raz, nie dvakrát, ale hneď trikrát. Nie pred významnými ľuďmi, ale pred obyčajnou vrátničkou a obyčajnými sluhami. Nie v situácii, keď mu šlo o život, ale v situácii, keď šlo o život jeho Pánovi. A tak Petrova pýcha dostáva tri smrteľné rany, jednu za druhou. Všetko, na čo bol Peter taký pyšný, na čom si tak zakladal, na svojej vernosti, láske a oddanosti Ježišovi, to všetko na dvore veľkňaza ľahlo popolom.
Tam Peter spoznáva, že nie je taký, ako si o sebe myslel. Že nie je lepší ako ostatní, že nemiluje viac ako ostatní. Že nie je vernejší a oddanejší Ježišovi ako tí druhí. Spoznáva, že je rovnako slabý, zradný, neverný ako všetci ostatní učeníci. Celý čas žil v presvedčení, že je príkladom zbožnosti, vernosti, lásky, a pritom to bol len sebaklam, len ilúzia, ktorá spľasla ako mydlová bublina. Toto bolestné, pokorujúce sebapoznanie bolo Petrovou smrťou. V tú noc v ňom zomrel človek, na ktorého bol celý čas taký pyšný. A z priepasti smrti, v ktorej Peter celý čas žil, len o tom nevedel, sa po prvýkrát v jeho živote ozval horký, žalostný plač (Mt 26:75). Múr domu veľkňaza sa pre Petra stal múrom plaču. Tak na Veľký piatok končí ten, kto prisahal svojmu Pánovi vernosť až na smrť.
Pane, ukáž nám, v akých ilúziách o našej duchovnosti žijeme my.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
