Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. Keď jej známi a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom – Zachariáš. Ale matka povedala: Nie, bude sa volať Ján. Oni hovorili: Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal. Obrátili sa na jeho otca, ako ho chce pomenovať. On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali. Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril a velebil Boha. Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach.
Lukáš 1: 57 – 65
Čo Boh sľúbil, teraz plní: Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. Susedia označia celú udalosť ako Božie milosrdenstvo: … počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom. Veď ako inak nazvať to, keď neplodnej žene v jej starobe Boh daruje dieťa?! Tento narodený syn zohrá dôležitú úlohu v Božom pláne spasenia.
Ale keď Boh koná svoje dielo na širšej rovine, rovnako sa stará o potreby jednotlivcov. Je Bohom, ktorý sa ujal Izraela. (v. 54) Ale rovnako sa ujíma jednotlivcov. Neprehliada ich túžby, sklamania, obavy, nádeje. On pamätá na milosrdenstvo, ktoré sľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu. (v. 54) Ale rovnako preukazuje svoje milosrdenstvo jednotlivcom. A vtedy radosť
jedných sa stane radosťou druhých: … radovali sa s ňou.
Príde však deň obriezky, ktorý bol zároveň dňom pomenovania dieťaťa. A tu sa zrazí tradícia s Božou vôľou. Podľa tradície chcú príbuzní nazvať dieťa otcovým menom – Zachariáš. Predpokladajú, že dieťa pôjde v otcových šľapajách a ponesie jeho meno. Ale najprv Alžbeta a potom aj Zachariáš sa z poslušnosti Bohu, jeden ústne a druhý písomne, vzoprú tradícii: Nie, bude sa volať Ján. (hebrejsky Jochanan – Boh je milostivý). Toto meno mu dal Boh ešte pred jeho narodením (Lk 1:13). Aj mená hovoria. Aj Jánovo meno hovorí. Zvestuje, aký je Boh. Je milostivý.
V ten deň Boh zbaví Zachariáša jeho dočasnej nemoty: Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril a velebil Boha. Jeho prvé slová nepatria Alžbete, ani narodenému synovi, ale Bohu. Všetko ostatné počká, ale oslava Boha nie. Veď na to majú slúžiť naše ústa aj náš jazyk, na oslavu Boha. Na nič lepšie slúžiť nemôžu.
Pane, prosíme, rozviaž aj náš jazyk k oslave tvojho mena!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
