Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!
Exodus 1:22
Faraón zistí, že sa nemôže spoľahnúť na hebrejské pôrodné babice. Ony sa nebudú podieľať na genocíde vlastného národa. Preto touto úlohou poverí svoj ľud. Vydá strašný rozkaz: Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu… Keď zlikviduje chlapcov, nehrozí, že by sa v budúcnosti pridali na stranu nepriateľov Egypta. Sám hovorí o Izraeli: … lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny (Ex 1:10).
Autor knihy zvýrazní brutalitu a bezcitnosť tohto rozkazu tým, že opakovane hovorí o synoch a dcérach (2M 1:16), (2M 1:22) a nie o chlapcoch a dievčatách (ek. preklad) (Ex 1:16), (Ex 1:22). Aký je v tom rozdiel? Keď žena otehotnie, povie: Čakáme dieťa. Ale keď sa dieťa narodí, povie: Máme syna, máme dcéru. Slovom chlapec (dievča) sa označuje pohlavie dieťaťa. Ale slovom syn (dcéra) sa vyjadruje vzťah k dieťaťu. Týmto nás chce biblický autor emotívne vtiahnuť do drámy, ktorá sa odohrávala na pôde hebrejských rodín. Aby sme pri slove syn prežili bezcitnosť kráľovho rozkazu a bolesť hebrejských matiek.
Na konci kapitoly stojí Boží ľud nad priepasťou. Jeho situácia vyzerá úplne beznádejne. Tak to je jeho koniec. Naozaj? My vieme že nie. Lebo ďalšie kapitoly ukážu, kto je skutočným pánom Egypta. Že to nie je faraón, ale Boh. Ale keby sme aj nepoznali pokračovanie tohto príbehu a mali by sme k dispozícii len prvú kapitolu, aj tá by stačila na to, aby sme vedeli, že nie je koniec.
Ak Boh previedol svoj ľud touto kapitolou so všetkými jej hrozbami, utrpením a bolesťou, vari by ho teraz na jej konci nechal v štichu? Boh, ktorý ho držal až doteraz, po poslednom verši kapitoly ho predsa nepustí z rúk, aby padol do priepasti! Odpoveď na nové hrozby v našom živote, keď sa pred nami otvorí priepasť a situácia sa zdá byť beznádejná, leží v pohľade dozadu. V pohľade na Božiu vernosť, na všetky skúsenosti s Bohom v minulosti. Čo zmenil čas, útlak sveta a hrozba smrti na naplnení Božích sľubov? Nič. Existuje vôbec niečo, čo môže na nich niečo zmeniť? Nie! Prečo nie? Lebo nič nemôže zmeniť niečo na Božej vernosti voči jeho deťom.
Pane, pomôž nám pri pohľade dopredu čerpať povzbudenie z pohľadu dozadu!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
