Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár. Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal: Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil. Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú.
Genezis 8:20-22
Ako vyzerá situácia človeka po potope? Čo sa zmenilo a čo nie? Najprv sa dozvieme, čo sa nezmenilo: … zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Na stave ľudského srdca ani potopa nič nezmenila. Srdce človeka naďalej zostalo porušené. Súd nás môže zničiť, ale nie zmeniť. Ten prichádza zvonku, ale náš problém leží vo vnútri, v našom srdci. A žiadny zásah zvonku nezmení našu vnútornú porušenosť. Aký záver Boh vztiahne z tohto zistenia? Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil. To je veľké prekvapenie!
Zlo človeka, ktoré bolo pred potopou dôvodom pre Boží súd, po potope sa stane dôvodom pre Božiu zhovievavosť. Ako tomu máme rozumieť? Keď sa nezmenil človek, vari sa zmenil Boh? Vari sa zmieril s tým, že hriech tu bude a zostane ako neriešiteľný problém? Že človek je nepolepšiteľný a nenapraviteľný tvor? Vari Boh rezignuje, či dokonca kapituluje zoči-voči skutočnosti zla v človeku? Preto sa rozhodol, že už nebude posielať „opravné“ katastrofy či potopy?
Nie. To by už Boh nebol Bohom. Keď Boh opäť vysloví svoje áno človeku a svoje nie ďalšej potope, robí tak v súvislosti s Noachovou obeťou: Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal: … Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti. Noach obeťou rieši svoj hriech, zmierenie s Bohom. Boh však aj pre náš hriech pripraví riešenie. Tým riešením bude tiež obeť, ale obeť z Božej strany. V nej Boh nechá súd dopadnúť na svoju vlastnú hlavu. Pri potope Boh vyhladil ľudské zlo. Na kríži však obráti všetko zlo človeka proti sebe, aby ním bol sám usmrtený. Lebo ak potopa nemohla zmeniť človeka, obeť na kríži môže. Boh teda nerezignuje. On porazí zlo v človeku. Nie súdom, ale milosťou a láskou. Kristova obeť sa stane tou príjemnou vôňou Bohu, vďaka ktorej už nebudeme odsúdení. Kristus vydal samého seba za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône (Ef 5:2).
Pane, ďakujeme, že nám nielen odpúšťaš hriech, ale aj premieňaš naše srdce.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
