Kazateľ-vykladač sa snaží kázať jednotlivé časti Písma a kánon ako celok. V lete môže vybrať Príslovia, pretože sú praktické, majú v kánone jedinečné miesto a sú vhodné pre mesiace, keď ľudia prichádzajú a odchádzajú, teda môžu mať úžitok zo samostatných kázní aj mimo série.
Príslovia sú však jedinečnou výzvou z troch hlavných dôvodov. Po prvé, keďže za sebou nasledujúce príslovia sa zdajú vzájomne neprepojené, ako kázať výkladovú kázeň na jeden verš?
Po druhé, niektoré príslovia vyzerajú ako sľuby, ktoré nie sú vždy pravdivé. Pre obmedzený rozsah chcem čitateľov odkázať na komentáre ako The Book of Proverbs od Bruca Waltkeho, ktoré dobre riešia túto otázku.
Po tretie, pýtame sa, ako príslovia vedú ku Kristovi organicky. Kazatelia vedia, že by bolo ľahké kázať moralisticky s evanjeliom pripnutým na konci: „Takýto nie je nikto, nikto to nedokáže, preto prichádzajte k Ježišovi.“
Chcem sa sústrediť na prvú a tretiu výzvu.
Určitá jednota v štruktúre
Prvý problém nie je taký akútny, akým sa zdá. Štruktúra Prísloví je jednotnejšia, než sa na prvý pohľad javí. Prvé kapitoly obšírne rozoberajú viacero tém: bázeň pred Pánom (Prís 1:1-19), povolanie k múdrosti (1-2; 8-9), dôvera v Pána (Prís 3:1-12), vyučovanie otcov a počúvanie synov (4), sexuálna abstinencia a potešenie (5; 6:20-7:27). Veľa prísloví z kapitol 10 až 30 môžeme prepojiť s týmito hlavnými témami:
- Opisy múdreho a blázna (12:15–16; 17:10, 12, 16) pasujú k Prísloviam 8-9.
- Pokyny pre rodičov a deti (10:1; 22:6; 22:15; 29:15; 13:1; 23:22) patria k Prísloviam 4.
- Ak príslovia 5 žehnajú romantickému aspektu manželstva, Príslovia 31 riešia jeho praktickú zložku. Jednotlivé príslovia o požehnaniach manželstva (12:4; 18:22; 19:14; verzus 21:9) obraz dopĺňajú.
Taktiež existujú zhluky Prísloví, ktoré rozvíjajú nejakú tému. Máme správy pre bláznov (26:1–12), obzvlášť lenivcov (6:6-11; 26:13-16); rady pre stolovanie s panovníkmi (23:1-3); a varovania pred opitosťou (23:29-35). Vložka o Božích a našich plánoch v 16:1-4 zjednocuje roztrúsené výroky (16:9; 12:15; 11:14; 15:22; 24:10).
Podobne jednotlivé príslovia o získavaní a zachovávaní bohatstva (10:22–25; 11:24–25; 15:27) rozvíjajú prvý a posledný zhluk o múdrom nakladaní s bohatstvom (10:1–5; 22:22–23:11).
Štyri kristocentrické témy
Tieto témy organicky vedú k Ježišovi, ak venujeme čas preskúmaniu všetkých jeho úloh. Ježiš je múdry muž, Syn dokonale poslušný Otcovi, pravý manžel, dokonalý pracovník, verný priateľ, človek, ktorý nasledoval Božie plány, ktorý vedel, ako nakladať s bohatstvom. Zamyslite sa nad týmito štyrmi témami.
1. Ježiš – dobrý pracovník
Množstvo Prísloví chváli usilovnosť a vysmieva sa z lenivosti. Takmer sa zdá, že autori Evanjelií mali na mysli verného pracovníka z Prísloví, keď opisovali Ježiša. Napríklad blázon nevie, kedy pracovať (Prís 24:30-34), ale Ježiš nikdy nebol „vo svojej práci nedbanlivý” (Prís 18:9). Vedel, že počas dňa musel pracovať, keď mal príležitosť (Jn 9:1-5). Lenivec miluje spánok a jedenie; to sú jeho hlavné činnosti (Prís 26:14-15; Prís 20:13).
Ježiš však usilovne pracoval (Jn 5:17), drel po nociach pri modlitbe (Lk 6:12), pri vyučovaní učeníkov ((Jn 13:30-17:26) a keď trpel pre svoj ľud (Mt 26:36-75). Ježiš nadovšetko plní sľuby, že múdry, usilovný muž uvidí výsledky svojej práce (10:4–5; 12:9, 11, 14, 27; 16:26). Svojou prácou na kríži sa Ježiš stal tým pravým usilovným mužom, ktorý dokončil svoje dielo (Jn 4:34). Keď Ježiš dokončil prácu, ktorú mu dal Otec, videl výsledky svojej práce a bol spokojný (Iz 53:11; Jn 5:36; Jn 19:30).
2. Ježiš – verný syn
Ježiš je ideálny syn z Prísloví 4, ktorý počúva pokyny Otca. Robí, čo hovorí jeho Otec (Prís 4:1), zachováva si čisté srdce (Prís 4:23; cf. Jn 8:46), hovorí, ako mu určuje Otec (Jn 12:49) a nasleduje Otcovu cestu (Prís 4:26-27; Jn 12:23-28; Lk 9:22, 46; Sk 2:23).
Ježiš vykonáva prácu, ktorú mu dáva Otec, obzvlášť tým, že dáva svoj život za svoj ľud (Prís 10:1, 5; Jn 5:19, 36; Jn 10:17-18). Pre Jána je Ježiš skutočne vznešený Syn. Je Syn, ktorý iným udeľuje právo stať sa Božími synmi (Jn 1:12-13). Skutočne privádza so sebou mnohých synov do slávy tak, že podstupuje smrť a poráža toho, ktorý mal moc smrti (Heb 2:8-15).
3. Ježiš – pravý priateľ
Hlavné výroky v Prísloviach o priateľstve zdôrazňujú lojálnosť a vernosť, obzvlášť v núdzi. Videli sme viacero úžasných prísloví o priateľstve (Prís 17:17; Prís 18:24; Prís 19:4, 6; Prís 27:6-10), ale tie vyzerajú byť atomizované, bez prepojenia k veľkým témam Prísloví (hoci tam je oddiel o „problémoch vo vzťahoch”, Prís 18:23 – Prís 19:7). Podľa Písma má však priateľstvo pôvod v Božom charaktere.
Pán bol priateľom Abraháma a Mojžiša, čo dokázal tým, že im pomohol v časoch núdze a zjavil sa im (Gn 18-19; Jk 2:23; Ex 33:7-11; Ex 34:6). V Jn 15:13-15 sa Ježiš zjavuje ako archetyp priateľstva, keď kladie svoj život za priateľov.
4. Ježiš – vtelená Božia múdrosť
Ježiš bol ako dieťa naplnený milosťou (Lk 2:40, 52). Neskôr zástupy žasli nad jeho múdrosťou (Mt 13:54). Šalamún bol najmúdrejší kráľ Izraela, avšak Ježiš o sebe tvrdil: „tu je ktosi väčší než Šalamún“ (Mt 12:42; cf. 1Krľ 4:32; Mt 11:19). Pavol súhlasí: Ježiš je Božou mocou a múdrosťou (1Kor 1:24, 30). V ňom je ukrytá všetka múdrosť (Kol 2:3).
Existuje veľa ďalších tém. Ježiš vždy dobre komunikuje pravdu (Prís 25:11, 15; vs Prís 26:7). Nenávidí úplatok a nečestný zisk (Prís 15:27). Dôveroval Bohu celým srdcom, hoci sa jeho cesta zdala kľukatou, až kým vzkriesenie nedokázalo jej rovnosť (Prís 3:1-10).
Tri cesty ku Kristovi
Plán kázania by mohol vyzerať takto: Kazateľ si všimne zhluk prísloví o nejakej téme, ktorá objasňuje aspekt života v bázni pred Pánom (Prís 1:7). Dôsledne študuje jedno alebo viac kľúčových prísloví, potom obraz doplní použitím iných, roztrúsených po knihe. Ak biblická história ilustruje také vyučovanie, o to lepšie (pozri Dennis Johnson, Him We Proclaim, 303–313).
Takže kazateľ predstaví Krista z Prísloví troma spôsobmi:
Po prvé, ukážte, ako Ježiš stelesňuje a napĺňa každý prvok múdrosti.
Po druhé, ukážte, ako Ježišove roly ako múdreho pracovníka, priateľa, syna, manžela a spravodlivého muža vedú k jeho dielu vykúpenia. Nechceme len prilepiť Ježiša na koniec moralistickej kázne: „Toto musíte robiť. V skutočnosti to však nedokážete, tak sa obráťte na Ježiša.“ Keďže Príslovia vždy opisujú múdreho a blázna, nikdy nejde o obyčajné moralizovanie. Keďže opisujú charakter, opisujú Krista.
Po tretie, ukážte, že keďže Príslovia opisujú Ježiša, opisujú aj tých, ktorí mu patria – mužov a ženy, ktorí zostávajú v pravom viniči a spojením s ním prinášajú veľa ovocia. Príslovia opisujú Ježiša, ktorý je našim vzorom, našim Vykupiteľom a našou silou. A keďže Ježiš nás milosťou uschopňuje, ako nás milosťou aj vykupuje, je pre nás múdry život dosiahnuteľný.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
