O niekoľko rokov vytvorí firma Cyberdyne Systems revolučný obranný systém.
Volá sa Skynet.
Počítačový program, ktorý automaticky kontroluje obranu Spojených štátov. Tento systém bude spustený 4. augusta. . . Ľudské rozhodnutia nebudú súčasťou strategickej obrany. Skynet sa učí geometrickým rastom. Vlastné vedomie získa o 2:14 ráno východného času, 29. augusta. Americká vláda sa v panike snaží systém vypnúť. Ale Skynet sa bráni.
Toto sú desivé slová postavy Arnolda Schwarzeneggra, ktorý hral Robotického T-800 Terminátora vo filme Terminátor 2. Skynet je umelá inteligencia (AI – artificial inteligence) americkej armády, ktorá sa obráti proti svojim tvorcom, pričom zničí a zotročí ľudstvo.
Skynet je vrcholom nočných môr o umelej inteligencii.
Kým umelá inteligencia na úrovni Skynetu nie je niečo, čoho sa musíme obávať každú chvíľu, mnoho ľudí upozorňuje na nebezpečentvo neregulovanej umelej inteligencie, od kedy sa na trh dostal ChatGPT. Rozšírenie umelej inteligencie do nášho každodenného života prináša otázky o tom, čo to znamená pre jednotlivcov, rodiny, školy, pracoviská aj spoločnosť vo všeobecnosti. Ako nás umelá inteligencia ovplyvní? Budeme jedného dňa čeliť „Skynet“ momentu podobnému tomu z filmu o Terminátorovi?
Za posledných pár týždňov som sa ponoril do sveta umelej inteligencie, počúval som podcasty, čítal knihy, zúčastňoval sa kurzov a sám som všetko testoval. A dovoľte mi, aby som povedal, že to bola húsenková dráha emócií, od hrôzy z toho, ako nám umelá inteligencia môže časom zobrať prácu a potenciálne aj našu slobodu, až po optimizmus ohľadom toho, čo všetko pre nás umelá inteligencia dokáže urobiť.
Tu je 12 vecí, ktoré som zistil:
1. Umelá inteligencia je ako nukleárna energia: Môžeme si od nej sľubovať veľa, no zároveň je nebezpečná
Zakladateľ Microsoftu Bill Gates raz povedal, že sila umelej inteligencie je „tak neuveriteľná, že zmení spoločnosť skutočne zásadným spôsobom. . . Svet nemá veľa technológií, od ktorých si veľa sľubuje, no ktoré sú zároveň veľmi nebezpečné – máme tu nukleárnu energiu a nukleárne zbrane.“
2. Technologická zmena nie je niečo, na čom budeme závislí; je to niečo, čo nás pretvorí
Keď prichádza na scénu nová technológia – najmä ak je taká silná ako umelá inteligencia – nepridá sa len tak k ostatnej existujúcej technológii, ktorú už používame: často ju pretvorí, a tým zmení celú našu spoločnosť.
Zamyslite sa nad tým, ako iPody priniesli revolúciu do hudobného priemyslu: už si nekupujeme CDčká (a už vôbec nie kazety). Namiesto toho si hudbu priamo sťahujeme. Mohli by sme povedať to isté o autách (jazdí tu ešte niekto na koňoch?), televízií, tlačiarni, interenete alebo o hocijakej inej technológii.
Rovnakým spôsobom umelá inteligencia nebude len tak sedieť vedľa našej starej technológie a spôsobov, akými sme robili veci: pravdepodobne zmení veľa v tom, ako žijeme.
3. Kresťanský pohľad na ľudstvo bude mať vplyv na to, ako budeme pristupovať k umelej inteligencii a novým technológiám
V biblickom pohľade na realitu ľudia nie sú stroje, ktoré môžeme odhodiť, keď prídu na scénu lepšie stroje. Potrebujeme sa starať o našich blížnych, ktorí sú stvorení na obraz Boží a budú touto technologickou zmenou ovplyvnení.
Láska k blížnemu by mala viesť kresťanov k rozlišovaniu a ovplyvňovaniu toho, ako sa táto technológia bude rozvíjať a používať a mala by nás chrániť od toho, že jednoducho uveríme tomu, že technologickým zmenám sa nedá vyhnúť, či sa nám to páči alebo nie.
4. Umelá inteligencia nie je eticky neutrálna, riadi sa etickými princípmi svojich dizajnérov
Umelá inteligencia sa používa v rôznych situáciách, ktoré majú etické impikácie: od najímania niekoho na konkrétnu pozíciu až po odhaľovanie toho, či nejaký kriminálnik spácha ďalší zločin. Už teraz sa ľudia začali ozývať s obavami ohľadom rasovej a rodovej zaujatosti týchto programov.[1]
John Lennox ako kresťanský autor poukázal: „Ak sú etickí programátori (umelej inteligencie) sami ovplyvnení relativistickou alebo zaujatou etikou, to isté budú reflektovať aj ich produkty.“[2]
Toto je dôvod, prečo by sa kresťania mali snažiť sedieť za tým stolom, kde sa umelá inteligencia dizajnuje, najmä v prípade tvorby umelej inteligencie, ktorá bude mať etické použitie.
5. Umelá inteligencia dokáže pohnúť systémom a aj ním pohne ešte predtým, než sa dostane do stavu Skynet (ak sa tam niekedy dostane)
Niektorí autori si myslia, že umelá inteligencia zmení spoločnosť tak, že ľudia budú zmenení na hybridných kyborgov, ktorí budú poloľudia-polostroje alebo budú ponechaní na smetisku dejín. Iní argumentujú, že umelá inteligencia sa postupne vyvinie do takého typu super inteligencie, akú sme videli v Terminátorovi a jej cieľom bude zotročiť alebo zničiť nás. Toto sú desivé predpovede, ale sú veľmi ďaleko od toho, aby sa stali realitou (ak sú vôbec možné).
Ale zmena prišla už teraz v menej desivých podobách, ktoré nás možno prekvapia. Automatizácia vo fabrikách. Cestovné webstránky a finančné softvéry, ktoré spôsobili masívne zmeny v cestovnom ruchu a na finančných trhoch. A samozrejme, Facebook a jeho algoritmy majú vplyv na spoločnosť rôznymi spôsobmi, o akých nikto vopred nepremýšľal.
Tieto automatizácie na nižšej úrovni možno nepovedú ku globálnym kataklizmickým udalostiam vo veľkosti Terminátora, ale ich vplyv na reálnych ľudí – možno dokonca aj na nás samých – je skutočný.
Presne z tohto dôvodu autori Yuval Harari, Tristan Harris a Aza Raskin napísali nedávno v New York Times toto:
Farmaceutické spoločnosti nemôžu ľuďom predávať nové lieky pred tým, než svoje produkty podrobia prísnym bezpečnostným kontrolám. Biotechnické laboratóriá nemôžu vypustiť nové vírusy medzi ľudí, len preto, aby zaujali investorov svojimi čarami.
Takisto, systémy umelej inteligencie so silou GPT-4 a viac by nemali byť prepletené so životmi miliárd ľudí rýchlejším tempom, než ich kultúra dokáže bezpečne spracovať. Preteky o dominanciu na trhu by nemali určovať rýchlosť, ktorou sa vypúšťa najzásadnejšia ľudská technológia. Mali by sme sa hýbať rýchlosťou, ktorá nám dovolí prejsť týmto procesom správne.
6. Hoci nová technológia dokáže priniesť a už prináša dobré veci, často príde najprv obdobie zmeny, než zistíme, aké sú jej skutočné benefity
Mohli by sme si myslieť: „Prečo by sme sa mali báť revolúcie umelej inteligencie? Prežili sme už industriálnu revolúciu a zvládli sme to úplne v pohode.“
Áno, teraz sa možno máme dobre, ale keď sa začala priemyselná revolúcia, státisíce ľudí sa ocitli v obrovskej núdzi. Trvalo nejaký čas (v mnohých prípadoch aj desaťročia), kým sa výdobytky technológie rozdelili medzi celú spoločnosť.
7. Umelá inteligencia prináša zmenu, ale zmena sa neudeje lineárne; existujú obdobia pomalej zmeny a obdobia rýchlej zmeny
Vladimír Lenin, ruský revolucionár a vodca Strany boľševikov, je známy citátom: „Existujú dekády, v ktorých sa nič neudeje; a potom existujú týždne, počas ktorých sa udejú celé desaťročia.“
Práve sme vstúpili do obdobia rozvoja umelej inteligencie, počas ktorého sa dejú celé desaťročia. Začalo sa to momentom, kedy bol zverejnený ChatGPT a množstvo ďalších iných softvérov umelej inteligencie, ktoré zapĺňajú trh. Za najbližších niekoľko mesiacov a rokov pravdepodobne uvidíme rýchlu zmenu v tom, ako sa spoločnosť prispôsobí životu s umelou inteligenciou.
8. Tvorba umelej inteligencie je poháňaná túžbou po zárobku viac ako túžbou po konaní dobra
Publicista Kevin Roose, pre New York Times Technology píše o tom, ako sa zúčastnil tech konferencií, na ktorých exekutívnym riaditeľom z tech biznisu žiarili oči, keď hovorili o tom, ako ich technológie využívajúce umelú inteligenciu zlepšia spoločnosť. Ale neskôr, keď sa rozprával s tými istými riaditeľmi, uvedomil si, že mnohí z nich sú motivovaní jedine jednou vecou. A tou v mnohých prípadoch bol predaj softvérov s umelou inteligenciou spoločnostiam, ktoré sa potom zbavia svojich ľudských pracovníkov a nahradia ich automatizáciou (aby ušetrili).
Toto skresľuje dizajn a používanie umelej inteligencie a môže spôsobiť problémy, ktoré sme videli so sociálnymi médiami ako Facebook a ktoré viedli spoločnosť k väčšej polarizácii.
Podobne aj Elon Musk a iní podpísali otvorení list, v ktorom prosia developerov umelej inteligencie, aby jej vývoj na šesť mesiacov zastavili (hovoria najmä o GPT-4), kým budú vytvorené etické a legálne rámce, ktoré budú môcť do budúcnosti viesť jej ďalší vývoj. Ale keď ide o miliardy dolárov, aká je pravdepodobnosť, že tieto spoločnosti a investori tomu budú venovať pozornosť?
9. Veľká otázka pre nás ako jednotlivcov, pracoviská, rodiny a spoločnosť znie: Ako môžeme používať umelú inteligenciu, a nie byť ňou používaní?
Umelá inteligencia nikam neodchádza. Ale všetci máme nejakú mieru rozhodovacieho práva v tom, ako ju budeme používať. A preto sa potrebujeme opýtať túto veľkú otázku: Ako môžeme umelú inteligenciu používať a nenechať sa ňou využívať?
10. Vo svete riadenom umelou inteligenciou a hlbokým falšovaním už neplatí „Vidieť znamená veriť“; bude potrebná rekalibrácia našich očakávaní
Vzhľadom na to, že umelá inteligencia dokáže tak dobre generovať falošné spravodajské články, obrázky a dokonca aj videá, budeme musieť všetci zmeniť spôsob, akým vnímame správy online. Falošné správy a ruskí boti sa už dostali na titulky, ale ešte len uvidíme veľké veci, ktoré sa budú diať na poli dezinformácií.
11. Cestou vpred nie je snaha vyhrať boj so strojmi, ale stať sa ľudskejšími
Autor Kevin Roose vo svojej knihe Futureproof: 9 Rules for Humans in the Age of Automation (V bezpečí v budúcnosti: 9 pravidiel pre ľudí v období automatizácie) hovorí, že spôsob, akým pripravujeme ľudí na svet plný umelej inteligencie, je nesprávny. Momentálne je našou filozofiou stať sa podobnejšími strojom tým, že sa učíme kódovať, optimalizujeme náš čas a sústredíme sa na technické predmety v škole.
Roose hovorí, že sa namiesto toho potrebujeme stať ľudskejšími a nemali by sme sa snažiť podobať strojom. Mali by sme sa zameriavať na veci, ktoré ľudia dokážu robiť a ktoré umelá inteligencia nedokáže (aspoň zatiaľ nie!). To zahŕňa prejav ľudskosti, ktorý potrebujú mať napríklad učitelia, zdravotné sestry, kňazi či letušky. Alebo by sme sa mali zameriavať na profesie, ktoré sú plné zmien a prekvapení (ako učenie detí v škôlke!), s ktorými by si umelá inteligencia nevedela dať rady.
12. Pokiaľ ide o nové technológie, budeme mať výraznejší vplyv na dobro, ak sa zapojíme a pomôžeme formovať ich používanie namiesto toho, aby sme ich ignorovali
Stojac tvárou v tvár tejto oslepujúcej, neistej zmene, je veľkým pokušením rozhodiť rukami a stať sa podobnými Amišom a jednoducho sa umelej inteligencie nedotýkať.
Ak však budeme rozvíjať digitálne rozlišovanie pri používaní technológií a pomáhať formovať ich používanie v našich životoch, rodinách, na pracoviskách a v spoločnosti, môžeme mať výraznejší blahodarný vplyv.
POZNÁMKY:
[1] “Machine Bias” – investigatívna správa spoločnosti ProPublica z roku 2016, ktorá analyzovala populárny nástroj na hodnotenie rizík s názvom COMPAS a zistila dôkazy o rasovej zaujatosti v jeho predpovediach: https://www.propublica.org/article/machine-bias-risk-assessments-in-criminal-sentencing
[2] John C. Lennox, 2084 – Artificial Intelligence and the Future of Humanity (Zondervan, Chicago: 2020), 144.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition