Vraj sme tou vedecky najvyspelejšou, najosvietenejšou a najviac informovanou generáciou v ľudských dejinách. Veď nakoniec máme súhrn všetkých poznatkov ľudstva na zariadeniach vo vrecku. Človek by si pomyslel, že vďaka tomuto bohatstvu informácií zmúdrieme.
Potom sme však svedkami surreálnych scén, ako boli napríklad udalosti v Kapitole USA. Žijeme v Európe piateho či deviateho storočia a sledujeme, ako Vizigóti dobíjajú Rím alebo Vikingovia plienia Northumbriu? Sledujeme vpád orkov do Helmovho žľabu v Stredozemi? Nie, je to život 21. storočia v najmocnejšom štáte sveta. Pritom sme rovnako hlúpi a barbarskí ako všetky predchádzajúce generácie.
Nepokoje v Kapitole boli sami o sebe dosť odstrašujúcim predstavením ľudskej hlúposti a symbolom úpadku civilizácie. Ďalším hrozným prejavom hlúposti však boli reakcie na túto udalosť na sociálnych médiách. Konkrétne ide o rozsiahle nasadenie jednej z najlenivejších rétorických taktík od čias ad hominem [1]: ačohentizmus.
Čo je ačohentizmus?
Ačohentizmus sa v sporoch používa na získanie prevahy tak, že na obvinenie reaguje odbočením k nejakej inej poburujúcej zlej veci, aj keď tá s pôvodným obvinením nesúvisí: „No dobre, a čo hento?“ Vo svete logických chýb je to druh falošnej dichotómie a úzko súvisí s obojstrannosťou – čo je ďalšia taktika na odpútanie pozornosti od vlastných chýb tvrdením, že druhá strana je rovnako vinná z podobných chýb.
Ačohentizmus vidíme každý deň (pravdepodobne každú minútu) na sociálnych médiách, ale obzvlášť dominoval po nepokojoch v Kapitole. Mnohí používatelia sociálnych médií (vrátane alarmujúceho počtu kresťanov) namiesto toho, aby odsúdili vražedné správanie davu, využívalo porovnania typu „A čo hento“ a poukazovalo na rôzne nezákonné a deštruktívne protesty Black Lives Matter [2] a Antifa [3] z roku 2020. Potom sa príspevky typu „A čo hento“ zmenili na cenzúru na sociálnych médiách a zástupy Trumpových zástancov odpútavali pozornosť od útoku na Kapitol poukazovaním na obmedzovanie slobody prejavu technologickými gigantmi.
Skutočnosť je taká, že môžeme kritizovať aj nepokoje v Kapitole, aj protesty Antifa. Mali by nás znepokojovať aj lži, ktoré šíri Trump na Twitteri, aj cenzúra na Twitteri. Je však rozdiel medzi tým, keď pripustíme nebezpečenstvá oboch a budeme poukazovať na obe, a tým, keď použijeme jedno na zľahčovanie závažnosti druhého. Schopnosť všímať si problémy na všetkých stranách je múdrosťou. Predpoklad, že aktivita na jednom fronte automaticky človeka vystavuje zraneniu na inom fronte, je hlúposťou.
Obzvlášť kresťania môžu a majú povinnosť pri posudzovaní ohrození zameriavať sa rôznymi smermi a nekonať kmeňovo. Môže nás naraz znepokojovať viac než len jedna vec, aj keď isté momenty (ako besnenie davu v Kapitole) vyžadujú, aby sme sa v tejto rozhodne vyjadrili k tomuto problému namiesto toho, aby sme rýchlo uhýbali spôsobom „A čo hento?“ zo strachu, že niekto zabudne, že nás ohrozujú aj ďalšie veci.
Intelektuálna lenivosť
Ačehentizmus predstavuje pokušenie pre každého človeka, ktorý je online. V čase bezprostredne po nepokojoch v Kapitole som videl množstvo tweetov od kresťanov inklinujúcich k progresivizmu, tvrdiacich niečo na spôsob „Aha! Všetky tie reči o nebezpečenstvách kritickej rasovej teórie [4] – ha! Očividne je najväčším nebezpečenstvom kresťanský nacionalizmus!“ Tento pod-žáner ačohentizmu („Tento problém je tou skutočnou hrozbou!“) je otravný a zároveň intelektuálne lenivý. Ak by sa v nejakom meste zrútil most, samozrejme, že by dávalo zmysel, že volanie po oprave rozpadávajúcej sa infraštruktúry sa stane urgentným. Nedávalo by však zmysel povedať „Pozrite, všetky tie reči o naliehavosti riešiť bezdomoveckú krízu sú mimo a odpútavajú nás od skutočnej hrozby!“
Vodcovia na všetkých úrovniach si uvedomujú, že môžu a musia riešiť rôzne ohrozenia súčasne. Pandémia nám to jasne ukázala. To, že kríza verejného zdravotníctva si naliehavo vyžaduje pozornosť, neznamená, že ekonomickú krízu alebo krízu duševného zdravia môžeme zľahčovať alebo ignorovať. Všetkým trom sa treba venovať súčasne.
Kresťania musia byť schopní všímať si ohrozenia vyplývajúce z kritickej rasovej teórie aj z kresťanského nacionalizmu. Je isté, že uvedomenie si ich jednotlivých nebezpečenstiev neznamená charakterizovať ich rovnako, ani tvrdiť, že sú rovnako nebezpečné. Znamená to len, že sme poctiví a že obe sú hrozbou – rozličnými spôsobmi, do rozličnej miery a že hoci je nevyhnutné stanoviť si priority, nakoniec sa musíme chrániť pred oboma.
Prečo to dnes kresťania robia tak zle? Prečo sa deje to, že keď nejaký kresťanský vodca píše alebo hovorí o zle rasizmu, nastúpi očakávaný ačohentizmus, ktorý reaguje spôsobom „Teraz sa venujte potratom.“ Rýchle googlenie takmer vždy ukáže, že dotyčný kresťanský vodca sa už „venoval“ potratom a oprávnene ich odsúdil rovnako vehementne ako rasizmus. Žiaden úryvok z prejavu, žiaden post na sociálnych médiách, ani žiaden článok nedokáže pokryť každé zlo a každú nespravodlivosť jedným záberom. Dožadovať sa niečoho takého je intelektuálne nepoctivé.
Ačohentizmus je nakoniec pohodlnou, lenivou a deštruktívnou rétorickou taktikou, ktorá stláča kresťanskú vieru do úzkych koľají kmeňových, skupinových záujmov.
Korene problému
Čo je príčinou, že sme tak náchylní používať ačohentizmu? Do veľkej miery je ňou to, že istá dynamika nášho informačného veku pôsobí proti našej múdrosti a vedie nás k hlúposti. Vo svojej novej knihe The Wisdom Pyramid poukazujem na tri z týchto „príčin choroby“:
1. Priveľké množstvo. Nadmerná stimulácia tak veľmi zaťažuje naše mozgy, že sú vážnym spôsobom oslabené. Znižuje sa naša schopnosť kriticky myslieť. S presýtenosťou sa vyrovnávame tak, že sa zhlukujeme do kmeňov, problémy príliš zjednodušujeme a uchyľujeme sa k logickým chybám (ako je ačohentizmus). Je to jednoducho ľahšie.
2. Prirýchly prísun. Rýchlosť informácii dnes pôsobí proti našej múdrosti. Než sa vôbec zamyslíme nad tým, či náš najnovší post bude pravdivý alebo užitočný, odošleme ho. Cyklus rozhorčenia na internete prebieha príliš rýchlo na to, aby sme mali čas zaoberať sa nuansami alebo uvedomovať si širšie skutočnosti a to, že dnešná neprávosť nevyvracia tú včerajšiu, alebo, že terajšie „mimoriadne správy“ neznamenajú, že problémy zo „včerajších správ“ sa vyriešili.
3. Príliš sústredené na mňa. Sústreďovanie informácii na jednotlivcov – čím ďalej, tým viac rozdelených do izolovaných echo-komôr a bublín podporujúcich našu predpojatosť – je zrejme tou hlavnou príčinou rastúceho ačohentizmu. V úzkych hraniciach našej kmeňovej bubliny je samozrejmé, že začneme vnímať tento problém ako to najväčšie zlo a tých ľudí ako nedôveryhodných hlupákov. Naše bubliny nám zväzujú ruky a zatemnievajú oči.
Čo potrebujeme
Pri rôznych spôsoboch, akým nás štruktúra internetu ohlupuje a robí náchylnejšími dopúšťať sa intelektuálnych chýb, sa pýtame, aké je riešenie? Ako sa môžeme stať zdravšími, múdrejšími a schopnejšími riešiť viacero ohrození a stanovovať si priority vo svete digitálnej presýtenosti plnom nástrah?
Kľúčovou súčasťou riešenia je pestovanie lepšej informačnej stravy – takej, ktorá je zameraná na dôveryhodné zdroje trvalej pravdy viac, než na pochybné zdroje horúcich noviniek s heštegom #trending. Ak v internetovom veku hlúpneme, je to preto, lebo trávime nadmerné množstvo času v online priestore, kde sa nepreverené, ľahkovážne a zavádzajúce informácie šíria ako požiar a stará nudná pravda sa nestáva virálnou.
Preto v The Wisdom Pyramid tvrdím, že internet a sociálne média my mali zaberať to najmenej dôležité miesto v našej informačnej strave. Ak sa chcete zlepšiť v logike, rétorike a kritickom myslení, netrávte priveľa času online. Položte telefón, vyjdite zo svojej echo-komory a hľadajte lepšie zdroje múdrosti – ako Bibliu, cirkev, prírodu, knihy a krásu. Viac času na týchto prospešných miestach vám pomôže myslieť jasnejšie, logickejšie a všestrannejšie. No čo je ešte dôležitejšie, pomôže vám to stať sa múdrym.
Ačohentizmus je len jedným z mnohých znakov hlúposti, ktoré nás charakterizujú, ak internet funguje ako základ našej informačnej stravy a nie príležitostný pôžitok, ktorý si dopriavame obozretne a s mierou. Pri tom, ako svet hlúpne, musia veriaci v Ježiša zámerne pestovať zdravšie, pomalšie, vyváženejšie (a často offline) návyky získavania informácií. Ak kresťania – ktorí majú rámec pre neotrasiteľné základy pravdy a bohaté dedičstvo tradičnej múdrosti – nebudú prinášať svetlo múdrosti do tohto temného obdobia, nebude tak robiť nikto.
Poznámky:
[1] argumentum ad hominem je argumentačná chyba, ktorá spočíva v snahe vyvrátiť oponentov argument poukazovaním na jeho osobné nedostatky, často v oblasti morálnej či mravnej integrity.
[2] Black Lives Matter (BLM) je politické a spoločenské hnutie, ktoré protestuje proti policajnej brutalite a všetkým rasovo motivovaným zločinom, ktorých obeťami sú černosi.
[3] Antifa je ľavicové protifašistické a protirasistické politické hnutie.
[4] Kritická rasová teória (critical race theory – CRT) je teoretický rámec, ktorý skúma spoločnosť a kultúru pomocou kategórií rasy, moci a práva a je založený na predpoklade, že spoločenské problémy sú viac dôsledkom kultúrnych predpokladov a spoločenských štruktúr než individuálnych a psychologických faktorov.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
