Jednou z najfrustrujúcejších vecí, ktoré ako otec svojim deťom môžem urobiť, je, že si niečo rozmyslím.
Predstavte si, že ráno vyprevadím deti do školy so slovami: „Decká, máte sa na čo tešiť, lebo cez víkend ideme k moru!“ Potom, keď ich zo školy vyzdvihnem, im poviem: „Viete, decká, rozmyslel som si to. Tento víkend nám výlet k moru nevyjde.“
Živo počujem ich hlasné protesty. Nič nefrustruje deti viac než zdanlivo vrtkaví rodičia. Veľa vecí v živote – dieťaťa, manželského partnera, zamestnanca, občana – je úzko spojené s našimi očakávaniami. Čo však vtedy, keď ľudia, od ktorých máte nejaké očakávania, hovoria raz tak, raz onak?
V Písme sú prípady, keď sa zdá, že si Boh niečo rozmyslel. Vidíme to najmä v Starej zmluve pri jeho jednaní so svojim ľudom. S takouto zmenou sa stretávame pomerne skoro. Len päť kapitol po tom, čo o človeku vyhlásil, že je „veľmi dobrý“ (Gn 1:31), čítame: „Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť“ (Gn 6:6).
Ako máme teda žiť vo vzťahu s našim Stvoriteľom, keď si niečo môže tak rýchlo rozmyslieť? Zdá sa, že Boh je Otec, ktorý raz hovorí tak, raz onak, čo je zaručený recept na frustráciu detí.
Samozrejme, niečo som vynechal.
Božia zmena a Boží charakter
Text v knihe 1Sam 15 je kľúčový pre pochopenie biblických tvrdení o tom, že Boh niečo „oľutoval“ alebo si niečo rozmyslel. Podobne ako aj Gn 6, táto kapitola opisuje, ako sa Boh zdanlivo zmenil: „Ľutujem, že som Šaula ustanovil za kráľa (v. 11) a „Hospodin ľutoval, že [Šaula] urobil kráľom nad Izraelom“ (v. 35).
Na prvý pohľad takéto vyjadrenia naznačujú, že Boh je vrtkavý ako otec, ktorý nedodrží svoj sľub o víkendovom výlete k moru. Aj v Genezis 6 a 1 Samuelovej 15 však niečo veľmi podstatné hrá kľúčovú rolu pri tom, keď si Boh niečo rozmyslí – konkrétne ľudský hriech.
V prvých desiatich veršoch 1. Samuelovej 15 sa Šaul vzbúri proti Božiemu slovu, ktoré dostal cez Samuela, a až potom Boh prejaví svoju ľútosť. Jeho ľútosť prichádza po ľudskom hriechu. Povedané inak, Boh sa mení, keď sa mení človek.
Je však zmena u Boha rovnaká ako zmena u človeka?
Dôvodom, pre ktorý je 1Sam 15 kľúčovým textom pre pochopenie tvrdení o zmene u Boha, je to, že spája zdanlivú zmenu u Boha nie len s ľudským hriechom (a Boh teda nie je vrtkavý), ale aj s Božím charakterom (a Boh teda koná konzistentne). Ako vraví Samuel Šaulovi: „Takto dnes Hospodin odtrhol Izraelské kráľovstvo od teba a dáva ho tvojmu blížnemu, lepšiemu než si ty. On, Sláva Izraela, predsa neklame a neľutuje. On nie je človek, aby ľutoval“ (1Sam 15:28-29, porovnaj Nm 23:19).
Je pozoruhodné, že v kapitole, kde Boh vyzerá byť podobný človeku pre schopnosť rozmyslieť si niečo, sa nachádza jedno z najdôraznejších biblických tvrdení o jeho nemennosti. Navyše jeho nemennosť vyplýva zo skutočnosti, že Boh je iný ako človek.
Ako nekonečný Boh hovorí s konečným stvorením
Ako môže Boh vyjadriť zmenu postoja k človeku bez toho, aby zmenil to, kým je?
Ak otázku položíme takto, zároveň tým ukazujeme, ako ju zodpovedať. Keď Boh uzatvára s ľudstvom zmluvu, opisuje tento vzťah spôsobom, ktorý dokážeme pochopiť. To je Božie „prispôsobenie sa“ nám, ktorí, ako stvorené bytosti, máme úplne inú podstatu. Ján Kalvín to opisoval ako Božie „šušlanie“ – jeho šušlanie „ľútosti“ má byť prejavom jeho hlbokého odporu k hriechu. Neznamená, že sa zmenilo niečo na ňom, ale na niečom, čo stvoril. Svoje sklamanie vyjadruje slovami, ktorým rozumieme.
Boh má so svojim stvorením dynamický vzťah. Môže dávať zo seba bez toho, aby o niečo prišiel a mať s nami vzťah bez toho, aby sa akokoľvek zmenil.
A tak podľa princípu, že Písmo vykladá Písmo (v tomto prípade necháme verše 28 a 29, aby vyložili verše 11 a 35) dochádzam k záveru, že keď Biblia pripisuje Bohu zmenu, ide o „antropopatický“ spôsob vyjadrovania. Antropopatizmy pripisujú ľudské emócie (napr. smútok alebo ľútosť) Bohu. Neopisujú priamo jeho charakter alebo vlastnosti, ale hovoria o zmene vzťahu ľudstva k nemu.
Zmena je dobrá – a zlá
Skutočnosť, že ľudské bytosti sa môžu meniť, je dobrá, keď sa vďaka Božej milosti meníme k lepšiemu. Zmena však môže byť aj zlá. Veď ľudská zmena k horšiemu podnietila Boha prejaviť ľútosť. Ešte horšou je však predstava, že by sa menil Boh.
Nie je prehnané tvrdiť, že ak by sa Boh mohol meniť – teda vo svojej podstate, svojom charaktere a zámeroch – celá Biblia by sa zrútila.
Vrtkavý Boh je nanič – napríklad Dávidovi. Dávid počas svojho života čelil turbulentným okolnostiam. Keď volal na Boha, často ho opisoval ako skalu (2Sam 22:2-3; porovnaj Ž 18:2). Prečo? Pretože skala vyjadruje stálosť, niečo, na čo sa dá spoľahnúť, keď sa zdá, že všetko ostatné sa rúca.
V ľudskej sfére je zmena konštantná, ale dokonalosť nemennosti je božská.
Nemenný v dobrom i zlom
Ak sa meníme k horšiemu tým, že hrešíme, Božia nemennosť by mala vzbudzovať strach. Jeho spravodlivosť sa nemení – v deň súdu náhle nezmení postoj k neoľutovanému hriechu.
Ak sa túžime zmeniť k lepšiemu, práve Božia nemennosť je pre zlepšenie základom. Môžeme si byť istý záchranou a vytrvať až do konca, pretože vieme, že jeho sľuby a zámery sa nemenia – a naša večná radosť v Kristovi je rovnako istá ako jeho vlastná dokonalosť.
Náš Kráľ vôbec nie je vrtkavý a frustrujúci Otec. Je naveky verný a naveky pravdovravný. Jeho deti sa preto nemusia báť svojvoľnej zmeny. Žime v slobode jeho neochvejnej dobroty a milosti.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/unchanging-god-regret-saul-king/
