Poznámka redaktora: Článok patrí do série Ako nám Stará zmluva pomáha rozumieť listu Efezanom
Aj vy – úloha Svätého Ducha. Efezanom 1:13-14 a Skutky apoštolov
Skutky ako kontext pre učenie o Svätom Duchu
Začnime pre zmenu nie-kontroverzným tvrdením. Kniha Skutky nie je v Starej zmluve. Navyše je veľmi nepravdepodobné, že táto kniha bola napísaná skôr než List Efezanom. Tento článok je teda trocha iný než ostatné. Efezania si nemohli prečítať Skutky a vidieť prepojenia s listom, ktorý od Pavla dostali. Avšak Efezania žili to, čo sa píše v knihe Skutky a Pavol o tom vedel, rovnako ako vedel o ostatných udalostiach zo Skutkov pre svoj blízky kontakt s ostatnými apoštolmi a inými učeníkmi. Pri výklade listu Efezanom nám teda pomôže dôsledné štúdium veľkých myšlienok zo Skutkov.
Obzvlášť to platí pri úlohe Svätého Ducha. Pôsobenie Svätého Ducha v Skutkoch raná cirkev dôkladne zaznamenala a keď sa pozrieme na to, ako pôsobí Svätý Duch tam, získame tým oveľa viac, než keby sme sa snažili vyvodiť z našej skúsenosti s Duchom to, čo asi „znamenal“ pre nich.
Čo List Efezanom učí o Svätom Duchu
Svätý Duch je v Efezanom dôležitý, pretože sa prvýkrát spomína pri vzrušujúcom odhalení v strede 1. kapitoly. Pavol už napísal 10 veršov o slávnych starozmluvných požehnaniach, ktoré majú židovskí veriaci v Kristovi, ale teraz sa obracia od „nás židovských veriacich“ k „vám pohanským veriacim“.
13V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, 14ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy (Efezanom 1:13-14).
Pavol si je taký istý zahrnutím pohanov – ktorí počuli evanjelium a uverili mu – do požehnaní v Kristovi pre svedectvo Svätého Ducha. Svätý Duch jednoznačne pôsobil tak, že potvrdil, že tieto sľuby Abrahámovi teraz platia všeobecne pre ľudí mimo jeho biologickej rodovej línie.
Ďalšie prepojenia s Genezis
Hneď predtým, ako Boh sľúbil Abrahámovi, že cez neho požehná národy, preklial našu ľudskú komunikáciu, aby sme si navzájom nerozumeli. Zrejme máte problém s pochopením niektorých častí týchto článkov. Pravdepodobne ste si s niekým nedávno neporozumeli a asi by ste mali veľký problém naučiť sa toľko jazykov, aby ste mohli efektívne komunikovať so všetkými ľuďmi na svete. Biblia hovorí, že Boh zámerne prekazil našu komunikáciu ako trest za ľudskú pýchu. V Genezis 10 je aktuálne zhrnutie hlavných národov doby bronzovej na starovekom Blízkom východe a v Genezis 11 máme teologické vysvetlenie, prečo existuje toľko národov, každý s iným jazykom. Bábelská veža (bežne označovaná ako Babylonská) je toho počiatkom. To je bezprostredný kontext sľubu „V tebe [Abrahámovi] budú požehnané všetky pokolenia zeme.“
Preto dáva dobrý zmysel, že keď sa sľuby Abrahámovi začínajú plniť národom, Svätý Duch zasahuje, aby dočasne zvrátil dôsledky Bábelskej veže. Prvý čin Svätého Ducha je zapísaný v Skutkoch 2:4: „Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ Zázračný dar jazykov bol daný, aby sa táto dobrá správa mohla ohlasovať ľuďom, ktorí hovorili rôznym jazykom. Spočiatku šlo hlavne o Židov rozptýlených v okolitých oblastiach, ale taktiež tam patrili prozelyti (pôvodom nie Židia, ktorí prijali židovské náboženstvo), Kréťania a Arabi (Sk 2:5-11).
Ďalšie pôsobenie Svätého Ducha v Skutkoch
Ako sa evanjelium šíri ďalej než len medzi Židmi, Svätý Duch opäť potvrdzuje pravosť evanjelia, ktorému ľudia uverili. Keď „položidia“ Samaritáni v Skutkoch 8. kapitole prijímajú evanjelium, prijali Svätého Ducha v prítomnosti Petra a Jána, aby potvrdil, že táto správa sa skutočne šíri ďalej než len medzi samotnými Židmi (Sk 8:14-17).
Keď sa evanjelium dostáva k pohanom v Skutkoch 10. kapitole, je tu veľmi jasný dôraz na to, že na pohanov zostúpil Svätý Duch (Sk 10:44-48). Práve pre jednoznačné potvrdenie Svätým Duchom Židia oslavovali Boha a vraveli, že aj pohanom dal Boh pokánie.
Počas veľkého rozhodujúceho momentu na Jeruzalemskom koncile v Skutkoch 15 je ohrozené celé evanjelium a cirkev takmer povie pohanským veriacim, že dôverovať Ježišovi nestačí a že sa musia dať aj obrezať. Opäť je to Svätý Duch, ktorý dosvedčuje, že pohania skutočne patria k cirkvi (Sk 15:8).
Keď evanjelium konečne prichádza do samotného Efezu (Sk 18:24–Sk 19:7, ako Boh ukázal, že aj títo pohania sú zahrnutí do evanjelia? Uhádli ste – službou Svätého Ducha, ktorý tam zostúpil na veriacich pohanov (Sk 19:6).
Svätý Duch bol prítomný vždy, keď evanjelium prekročilo ďalšiu hranicu a šírilo sa ďalej a ďalej od Abrahámových biologických potomkov. Opäť a opäť potvrdzoval, že ten deň nastal. Teraz je čas, keď budú požehnané všetky čeľade zeme cez Abrahámovo potomstvo.
Nie je „zahrnutie pohanov“ nuda?
Môže nás nudiť, keď čítame o tom, že nejaká kniha Biblie je o zahrnutí pohanov do evanjelia. Môžeme si povedať: „Toto je nudné, ale ťažko vyvrátiteľné tvrdenie,“ namiesto toho, aby sme sa vážne usilovali aplikovať Božie živé slovo. Keď však čítame Skutky, zahrnutie pohanov je vzrušujúce! Je dynamické! Je to niečo, na čo Boh kladie veľký dôraz!
Keď nesúhlasíme so Svätým Duchom – napríklad, keď si myslíme, že nejaká časť Biblie je nudná – musíme si pripomínať, že to my sa mýlime. Takže pri Liste Efezanom si musíme znovu a znovu pripomínať, že zahrnutie pohanov, ako ho dosvedčuje Svätý Duch, je tou hlavnou udalosťou. Nie je to prípravný krok k inej zaujímavejšej či vzrušujúcejšej aplikácii. Je to obrovský posun v príbehu Biblie, ktorým sa môžeme dlho fascinovane zaoberať.
Poznámka redaktora: Podkladom pre napísanie článku bol blog Barneyho WOLSTENHOLMA.
