Biblia a teológia Cirkev a služba

Ako osloviť „obrátených“

Jedny z našich najviditeľnejších evanjelizačných príležitostí sú ľudia, ktorí sú členmi našich zborov. S nimi už máte vzťah. Už teraz máte výhodu, že im môžete hovoriť evanjelium. Máte tiež niekoľko Bohom určených príležitostí osobne im ukázať na Krista.

Pavol varoval starších zboru v Efeze, že medzi nich prídu zúriví vlci a budú sa snažiť narobiť veľké škody stádu (Sk 20:29). Kristus v knihe Zjavenie 2-3 varoval viaceré zbory, že majú medzi sebou neveriacich. Ak tieto zbory mali v sebe neveriacich, pravdepodobne aj my máme nejakých v našom zbore. Ako ich však môžeme osloviť?

Ako osloviť neobrátených členov

Predpokladám, že verne zvestujete evanjelium a ukazujete svojim ľuďom na Krista. Účinok verného kázania evanjelia je ako napalm: má schopnosť zlikvidovať všetko ostatné. Ale na to, aby ste zvíťazili, stále potrebujete pozemné vojsko. Takže kým radostne kážete Krista, usilujte sa aj o tieto kroky.

1. Modlite sa za obrátenie členov vášho zboru.

Modlite sa, aby Boh rozlišoval pozérov od vlastníkov. Predpokladám, že väčšina z vás sa verejne modlí na začiatku a na konci svojho kázania. Sú to nádherné príležitosti modliť sa za túto dôležitú vec – aby sa ľudia nespoliehali na to, že ich členstvo im dáva správne postavenie pred Bohom, ale aby všetci skutočne činili pokánie a dôverovali Kristovi.

2. Kážte o obrátení členov vášho zboru.

Ak kážete výkladovo, nemôžete kázať príliš veľa kázní, kým nenarazíte na problém falošných obrátení. V kázaní to ilustrujte príbehmi z vlastnej cirkevnej rodiny.

Keď sa niekto nechá pokrstiť, dáme mu príležitosť vysvetliť evanjelium a to, ako dospel k viere v Krista. Minulý mesiac Dávid rozprával našej cirkevnej rodine, ako roky predstieral, že je veriaci. Jeho príbeh je skvelým príkladom, na ktorý sa často odvolávam.

3. Dávajte si na to pozor pri poradenstve.

Devin (nie je to jeho skutočné meno) a jeho manželka sa so mnou stretli na manželskom poradenstve. Devin nemal až taký záujem, pretože, ako nakoniec prezradil, myslel si, že si našiel niekoho iného. V jednu nedeľu som ho po bohoslužbe zastavil a povedal som mu, že ak bude pokračovať v tejto ceste, musí vedieť, že už nemôže s istotou tvrdiť, že je Kristovým nasledovníkom. V skutočnosti jeho odhodlanie pokračovať v tomto cudzoložnom vzťahu môže byť znakom toho, že sa nikdy nestal skutočným nasledovníkom Krista.

Devin svoje pokánie neurobil, ale Greg (nie je to jeho skutočné meno) áno. Greg sa na služobnej ceste zoznámil s dievčaťom a bol pripravený kvôli nej opustiť svoju manželku a deti. Raz večer som sedel za jeho kuchynským stolom a spýtal som sa ho, čo to bude, či Kristus alebo dievča, pretože nemohol mať oboje. Hoci sa Greg pred mnohými rokmi hlásil k viere a vstúpil do cirkvi, jeho život prinášal len veľmi málo ovocia evanjelia. Greg zložil svoje srdce pred Kristom a z Božej milosti bol nielen vykúpený, ale bolo zachránené aj jeho manželstvo.

4. Uvedomte si to pri návšteve nemocnice a v iných situáciách, keď ide o život a smrť.

Chuck (jeho skutočné meno) bol v nemocnici. Lekár mu práve povedal, že pre jeho srdce sa už nedá nič urobiť. Už žil dlhšie, ako sa vôbec očakávalo, ale koniec bol blízko. Chuck bol úspešný podnikateľ a angažoval sa v mnohých kresťanských organizáciách. V predchádzajúcich cirkevných zboroch pôsobil v správnych radách a vyučoval. Teraz zomieral a bol vydesený.

Chuck v sebe nosil tajomstvo, ktoré poznalo len veľmi málo ľudí. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastňoval na bombardovacích misiách nad Japonskom a zhodil na túto krajinu tisíce kilogramov bômb. Vedel, že zabil stovky, ak nie tisíce ľudí. Pri jeho 24. misii bolo jeho lietadlo vážne poškodené, ale podarilo sa mu ho dostať späť na základňu. Jeho druhý pilot však zahynul. Chuck mal po 25. misii nárok na návrat domov, ale smrť druhého pilota ho tak nahnevala, že sa prihlásil na ďalších 25 misií a potom na ešte ďalších 25 misií, aby mohol zabiť viac Japoncov. A to sa mu aj podarilo. Po 76 misiách sa napokon vrátil domov.

Cestou späť do Michiganu bol na základni v Kalifornii, kde sa stretol s japonskými vojnovými zajatcami. Niektorí z nich boli veľmi milí a povedali mu, že nechcú vojnu. Chceli sa len vrátiť späť do svojho domova. Ukázali mu fotografie manželiek a detí. Chuckov hnev sa zmenil na strach. Predpokladal, že niektoré z ich manželiek a detí zabil. Začal si uvedomovať, že nielenže zabíjal civilistov, ale že sa na to iniciatívne aj prihlásil.

Teraz, po šesťdesiatich rokoch, mu realita tvárou v tvár Bohu odhalila jeho najhlbší strach. Zomrie a bude odsúdený do pekla. Chuck dokončil svoj príbeh, schoval si kolená pod pazuchy, odvrátil sa odo mňa a hľadel do steny. Jeho krehké telo spôsobilo, že aj nemocničné lôžko vyzeralo veľké. Chuck ma počúval kázať evanjelium celé roky. Ale v ten deň bolo zrejmé, že hoci si myslí, že je to pravda, pre neho to jednoducho pravda nie je. Jeho prípad bol iný.

Sedel som ticho a snažil som sa predstaviť si váhu jeho viny a potom som povedal: „Chuck, si veľký hriešnik, ale Ježiš je väčší Spasiteľ ako ty hriešnik.“ Chuck reagoval, akoby ho zasiahol blesk. Pozrel sa na mňa, akoby to počul po prvý raz. Oči sa mu zväčšili, tvár mu ožila a povedal: „To je ono, však? Ježiš je väčší Spasiteľ ako ja hriešnik.“

Chuck zomrel o dva týždne neskôr. Radosť z jeho života v tých posledných dvoch týždňoch dávala každému, kto ho navštívil, najavo, že jeho reťaze sú prelomené. Jeho srdce bolo slobodné.

Vaši členovia vás zasvätia do niektorých svojich najosobnejších myšlienok. Možno zistíte, že to, čo potrebujú, je uveriť v Krista – po prvýkrát.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks

Bob Johnson

je pastorom baptistického cirkevného zboru Cornerstone v meste Roseville v štáte Michigan, USA.

Bob Johnson tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články