Zaborila som sa hlbšie do nášho gauča, keď som na telefóne čítala jeden novinový titulok za druhým. Články o nadchádzajúcich voľbách, globálnych konfliktoch a prírodných katastrofách ma uvrhli do úzkostnej špirály. Premýšľala som, ako môže Cirkev zostať verná Kristovi v takej zmätenej, skazenej a beznádejnej dobe.
Moje deti prerušili moje scrollovanie s kopou kníh a prosebnými pohľadmi v očiach. Práve sme si v knižnici vybrali knihy o Dni reformácie a reformátoroch.
Odložila som telefón a moje deti sa schúlili na pohovke vedľa mňa. Otvorila som prvú obrázkovú knihu a čítala som o Martinovi Lutherovi. Vo svete politického a náboženského napätia mu Kristus pomohol postaviť sa za pravdu a znášať prenasledovanie. Čítala som o mladej kráľovnej Jane Navarrskej, ktorá odvážne využila svoju vládu na šírenie evanjelia napriek odporu svojej rodiny. Čítala som o Williamovi Tyndaleovi, ktorý položil svoj život za to, aby bola Biblia dostupná v angličtine pre všetkých ľudí.
Čím viac som čítala, tým viac nádej a odvaha nahrádzali môj strach a obavy. Už dlho sa rada učím o cirkevných dejinách a čítam životopisy hrdinov viery. Príbehy verných kresťanov z minulosti môžu povzbudiť našu súčasnú vernosť a posilniť našu nádej do budúcnosti.
Povzbudenie pre súčasnosť od kresťanov z minulosti
Naša generácia možno čelí jedinečným bojom, ale veriaci v každom veku a kultúre museli bojovať proti hriechu, brániť pravdu a znášať prenasledovanie. Aj v týchto napätých a búrlivých dňoch sa môžeme pevne držať istoty, dôvery a nádeje, ktorú máme v Kristovi, keď si budeme pripomínať jeho vernosť, s ktorou podporoval svoj ľud v dejinách Cirkvi.
Dejiny cirkvi dokazujú Božiu zvrchovanú vládu
Keď sledujeme moderátorov správ, ako vysvetľujú globálnu politiku a krízy, je lákavé veriť, že svetoví lídri v konečnom dôsledku určujú budúcnosť našej krajiny a dokonca aj cirkvi. Príslovia 21:1 nám však pripomínajú: „Srdce kráľa je ako prúd vody v Hospodinovej ruke, odvedie ho, kamkoľvek chce.“
Božiu zvrchovanosť nad kráľmi vidíme preukázanú v celej biblickej a cirkevnej histórii, najmä v tom, ako Boh používa svetských vodcov, aby prinášali jeho požehnanie a jeho súd. Boh dovolil nemeckej šľachte (dokonca aj tej, ktorá mala zištné motívy) chrániť Luthera a šíriť jeho učenie. Boh použil hriešnu túžbu kráľa Henricha VIII. po rozvode, aby oddelil Anglicko od rímskeho katolicizmu, čo otvorilo dvere pre šírenie reformácie. Keď politickí vodcovia – často kresťanskí – prenasledovali anabaptistov, Boh pôsobil prostredníctvom ich mučeníctva a zachoval ich snahu o náboženskú slobodu, ktorá ovplyvnila mnohé moderné cirkvi.
Dokonca ani bezbožní vodcovia, ktorí konali zlo, nemohli zvrátiť Boží prozreteľný plán na rast jeho cirkvi. Keď vládnu zlé mocnosti, nemusíme sa obávať, pretože Boh stále tróni v nebi a uskutočňuje svoju vôľu pre naše dobro a svoju slávu.
Dejiny cirkvi nám pripomínajú naše pravé občianstvo
Reformátori nemali všetko správne. Po úteku pred prenasledovaním luteráni prenasledovali anabaptistov za ich postoj k náboženskej slobode. Keď bol Tyndaleov preklad Biblie konečne prijatý, mohli ho čítať len obchodníci a aristokrati. Reformátori často využívali svoju novonadobudnutú moc na vykonávanie násilia voči rímskym katolíkom.
Môžeme sa poučiť z vernosti i chýb kresťanov minulosti. Čo keby luteráni ocenili dôraz anabaptistov na učeníctvo? Čo keby sa anabaptisti poučili z odvahy luteránov v sekulárnom svete? O čo viac by ich charakterizovala Kristova láska, keby spolupracovali?
Pavol apeloval na korintský zbor, aby uprednostnili svoju identitu v Kristovi pred príslušnosťou k určitému vodcovi, aby „neboli medzi [nimi] roztržky“ a aby „boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku“ (1Kor 1:10).
V našej súčasnej kultúre môžeme nájsť silu tým, že sa spojíme s veriacimi, ktorí sú s nami zjednotení v Kristovi, aj keď s nami nesúhlasia alebo sa od nás líšia.
História Cirkvi vzbudzuje nádej pre budúce generácie
Rodičia často opakujú obavy: „V akom svete budú žiť naše deti?“. Kresťanskí rodičia môžu vidieť súčasnú trajektóriu kultúry a obávať sa, že budúce generácie budú zažívať ťažkosti a prenasledovanie, ktoré nebudú môcť vydržať.
Hoci nedávne výskumy ukazujú, že návštevnosť kostolov a náboženská príslušnosť klesá, širší pohľad na dejiny cirkvi povzbudzuje veriacich, že „pekelné brány nepremôžu“ Kristovu cirkev (Mt 16:18). Naša súčasná doba a kultúra môžu prinášať jedinečné ťažkosti, ktorým minulé generácie nečelili. Kristus však vždy pôsobil vo svojom ľude, aby mu pomohol znášať prenasledovanie, zostať svätým a napraviť herézy.
Boh vzbudil Luthera, aby napravil falošné učenie o odpustkoch. Boh povolal Jána Kalvína, aby svojmu ľudu pripomenul jeho zvrchovanosť uprostred mocných svetových vlád. Boh zmocnil anabaptistov, aby ukázali dôležitosť osobného oddania sa Kristovi. Ten istý Boh, ktorý podporoval týchto reformátorov, keď bojovali proti tlaku kultúry, bude svoj ľud podporovať aj dnes, kým nás neprivedie domov do slávy.
Náš západný svet môže byť v budúcnosti voči kresťanstvu nepriateľskejší, ale nemusíme sa báť, pretože „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“ (Heb 13:8).
Pozrite sa na Krista v celých dejinách
Reformácia bola zlomovým bodom nielen v dejinách cirkvi, ale aj v dejinách sveta. O päťsto rokov sa veriaci možno budú pozerať na posledných niekoľko desaťročí ako na podobný zlomový bod pre západný svet a cirkev. Pritom však budú vidieť Božiu ruku, ktorá chráni a očisťuje svoj ľud, keď zvrchovane vládne nad vládcami a kultúrou.
Keď sa obzrieme späť na naše bohaté cirkevné dejiny, môžeme mať dôveru, istotu a nádej dnes i v budúcnosti. Sme „obklopení takým veľkým zástupom svedkov“ (Heb 12:1) – z každej generácie a kultúry -, ktorí nám pripomínajú Božiu zvrchovanosť, naše večné občianstvo a neochvejnú budúcnosť.
Keď nás strach a úzkosť zvádzajú zabudnúť na našu kresťanskú identitu, Božiu moc a nádej na nebo, vypnime správy a otvorme stránky cirkevných dejín. Potom „vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery“ (Heb 12:1-2).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
