Francis Schaeffer raz rozprával o návšteve komunity hippies, keď mal prednášať na kresťanskej škole. Komunita a škola sa nachádzali na opačných stranách rokliny. Ale hoci boli susedmi, svetonázory týchto dvoch inštitúcií nemohli byť odlišnejšie.
V komunite si hippies osvojili pohanské praktiky a oslavovali prírodu. Keď sa s nimi Schaeffer rozprával, všimol si výrazný rozdiel medzi vzhľadom komunity a kresťanskej školy. Obyvatelia komunity pracovali na zveľaďovaní a udržiavaní prírodných krás svojej krajiny. Keď sa Schaeffer pozrel cez roklinu na školu, povedal: „Stál som na pohanskej pôde, pozrel som sa na kresťanskú komunitu a videl som škaredosť.“ Na pozemkoch okolo budov kolégia neboli žiadne stromy a prejavovala sa malá starostlivosť o integritu stvorenia.
Najväčšou úlohou každého kresťana je dostať evanjelium až na kraj zeme. Pri plnení tohto poslania by sme však mali pracovať na tom, aby sme priniesli hĺbkové uzdravenie do všetkých oblastí sveta vrátane stvoreného poriadku. Ako jasne povedal Schaeffer, spôsob, akým zaobchádzame so stvorením, odhaľuje náš svetonázor a náš charakter.
Krásny svetonázor
Deň Zeme sa koná len niekoľko týždňov po Veľkej noci. Tento dátum nebol zvolený s ohľadom na Ježišovu smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie, ale je úplne vhodné, aby si kresťania pripomínali dobro hmotného sveta v tieni našej oslavy Kristovho vykúpenia.
Deň Zeme má viacero významov. Pre pohanov, ako sú tí v komunite hippies, to môže byť deň uctievania samotnej prírody. Pre materialistických vedcov môže byť Deň Zeme časom na skúmanie vedy o ekológii. Sekulárni humanisti môžu nariekať nad ľudským zneužívaním prírody alebo oslavovať možné riešenia dosiahnuté ľudskou vynaliezavosťou. Kresťania majú príležitosť poukázať za hranice stvorenia na Stvoriteľa, ktorý stvoril svet, udržiava ho svojou mocou a svojou krvou na kríži vykupuje to hmotné i duchovné (Kol 1:16-20; Rim 8:22-23).
Aspekty niektorých osláv Dňa Zeme sú v rozpore s ortodoxnou kresťanskou teológiou. Minimálne v jednom bode však majú veriaci s neveriacimi spoločnú vec. Spoločne potvrdzujeme, že materiálny svet je dobrý a stojí za to ho dobre spravovať.
Pre kresťanov sa dobrota stvorenia začína vzťahom k Stvoriteľovi. Boh vyhlasuje stvorenie za dobré v knihe Genezis 1. Pretože ho stvoril, odráža jeho dobrotu. Boh tiež dokazuje pretrvávajúcu dobrotu stvorenia napriek dôsledkom pádu svojím vtelením a napokon svojím zmŕtvychvstaním.
Tieto dve udalosti – stvorenie a vzkriesenie – sú významným základom pre správne pochopenie nášho miesta v prostredí. Ostatní ľudia sa pozerajú do budúcnosti a vidia len márnosť, ale vďaka vzkrieseniu v našom pohľade môžu kresťania poukazovať na nádej pre Božie stvorenie.
Plodný charakter
Mnohí kresťania vedia vymenovať ovocie Ducha z listu Galaťanom 5. Tento zoznam obsahuje náročnú cnosť trpezlivosti a končí najnáročnejšou cnosťou, sebaovládaním. Na záver zoznamu Pavol pripomína túto vec: „Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Ga 5:24).
Tieto cnosti právom vidíme v protiklade k zmyselným nerestiam, ktoré Pavol odsudzuje ako skutky tela vo veršoch 19-21. Ale ovocie Ducha, ktoré sa prejavuje trpezlivosťou a sebaovládaním, sa v našom živote prejavuje nielen vyhýbaním sa sexuálnej nemravnosti a hnevu. Tieto cnosti sú znakom obnovy, pretože ukazujú nádej kresťana presahujúcu pôžitky tohto sveta.
Schaeffer veril, že prejavovanie duchovného ovocia je rozhodujúcou súčasťou starostlivosti o stvorenie. Uprostred veľkolepej alpskej krajiny, ktorá obklopovala L’Abri, Schaeffera zarazilo, ako ľudia niekedy ignorujú integritu stvorenia v honbe za okamžitým pohodlím. Horské dediny, ktoré strávili celé generácie bez elektriny, sa tak ponáhľali, aby mali najnovšie vymoženosti civilizácie, že ignorovali škody, ktoré snaha o túto pohodlnosť spôsobila. Schaeffer napísal,
Elektriku môžu mať asi za tri mesiace: stačí všetko vyrúbať, les roztrhať na kusy, cez všetko natiahnuť veľké, ťažké drôty a z toho, čo bolo krásne, vytvoriť škaredosť. Alebo môžu na svoju elektrinu počkať niekoľko rokov; môžu s káblami a lesmi zaobchádzať opatrnejšie, skryť to, čo potrebujú skryť, a brať ohľad na integritu životného prostredia, a nakoniec dostanú niečo nekonečne lepšie.
Elektrifikácia a výhody technológie a ľudskej vynaliezavosti, ktoré prináša, sú dobré. Avšak aj o takéto dobrá by sme mali usilovať cnostne – s trpezlivosťou a sebaovládaním.
Vo svete presýtenom „zelenými“ posolstvami budú kresťania, ktorí sa vzdajú vymožeností a odkladajú uspokojenie v záujme poctivého spravovania Božieho sveta, ukazovať cestu k hĺbkovému Božiemu uzdraveniu stvorenia. Možno dokonca vyvoláme také rozhovory, ktoré spôsobia, že sa nás ľudia budú pýtať, prečo nám na tom záleží. Tým, že sa v spôsobe života rozhodneme správať zodpovedne voči stvoreniu, môžeme ukázať, že milujeme stvorenie, pretože milujeme jeho Stvoriteľa. Keď žijeme ako tí, ktorí majú nádej v nadchádzajúcu obnovu stvorenia (Rim 8:18-25), môžeme tiež dostať príležitosť ponúknuť obhajobu nádeje, ktorá je v nás (1Pt 3:15).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
