Podobne ako výškové budovy v okolí mojej školy v centre Los Angeles, aj hlavná myšlienka je šedá a pochmúrna. Dnešná prednáška: stav spoločnosti. Ako študenti počúvame analýzu, ktorú nám opakovali počas celého štúdia. Environmentalisti nám sľubovali lepší svet (ak sa všetci budeme snažiť), no ten v skutočnosti do 50 rokov zanikne. Dokonca aj s modernou medicínou žijeme v dobe smrteľných pandémií. Napriek našej snahe je politické napätie väčšie ako kedykoľvek predtým.
Potom nás profesori upozornia: „Takže, kde je v tom všetkom nádej? Svet sa rozpadá, ale vy ho napravíte.“
Nevidím v tom nádej a predpokladám, že moji spolužiaci to vnímajú rovnako. Väčšina z nich tam sedí, akoby sme všetci dostali rozsudok smrti. Viete, podľa moderného sveta úlohou študenta už nie je len naučiť sa čítať, písať a počítať, ale čo najlepšie sa pripraviť na to, aby ako osvietený člen spoločnosti prispieval k zmenám. Dostali sme nesplniteľné bremeno, o ktorom vieme, že ho nikdy nezvládneme. Tvrdia nám, že riešenia sa nachádzajú v nás samých, ale my nedokážeme hľadieť ďalej ako za svoju neschopnosť. A tak prichádza rozčarovanie beznádejnej generácie.
Uvažovanie nad moderným svetom vytvára potrebu nádeje, ktorú môže poskytnúť len evanjelium vďaka istote života v Kristovi. Táto nádej pripravuje študentov na to, aby sa vo svete pohybovali nie so strachom alebo bremenami, ale s dôverou v zasľúbenia verného Boha.
Rozčarovaní a bez nádeje
Napraviť nesplnené sľuby rozbitého sveta nádejou v ľudstvo vedie k sklamaniu a tento problém je horší, ako si väčšina ľudí myslí. Minulý rok Svetové ekonomické fórum označilo rozčarovanie mladých za ôsme najväčšie „globálne riziko“. Definovali ho ako „rozčarovanie a nedostatok dôvery a/alebo stratu dôvery v existujúce hospodárske, politické a sociálne štruktúry v globálnom meradle“.
Svetské vzdelanie nám hovorí, aby sme nádej pre ľudstvo hľadali v našom vzdelanom ja. Nádej v riadiace inštitúcie sa vytratila. Teraz sme na rade my. Možno by v tom lepšie vybavená generácia študentov našla útechu, ale tá moja nie. Nedokážeme napraviť sami seba, a už vôbec nie spoločnosť. V tomto zmysle si študenti z generácie Z veľmi dobre uvedomujú, že ľudstvo sa jednoducho nemôže zachrániť samo.
Žiaľ, na duchovnej úrovni je situácia ešte horšia. Okrem toho, že spoločnosť umiera, naše duchovné ja je už mŕtve. List Efezanom 2 opisuje život beznádejnej duše: „Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch“ (Ef 2:1-2). Bez nádeje si môžeme byť istí iba smrťou. Ukazuje sa, že stav sveta je horší, ako sme si mysleli. Študenti z generácie Z nemôžu tomuto svetu ponúknuť skutočnú nádej.
Nádej evanjelia
Zatiaľ čo nádej zameraná na človeka vedie k strachu a neistote, evanjelium predstavuje zúfalým študentom bezpečné zasľúbenia, ktoré naplní verný Boh. Na rozdiel od prísľubov sveta nám evanjelium ponúka isté zasľúbenia, v ktoré môžeme dúfať, keď prijmeme Krista do svojho života. Našťastie pre nás sa jedno z týchto zasľúbení týka zeme. V Zjavení nám Boh sľubuje nové nebo a novú zem, kde „smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, pominulo“ (Zj 21:1-5).
Ešte dôležitejšia a upokojujúcejšia je nádej, ktorú nám evanjelium dáva pre naše duše. Zdanlivo beznádejná realita, ktorú predstavujú prvé verše 2. kapitoly listu Efezanom, zastane na mŕtvom bode: „Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, zo svojej veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, keď sme boli pre svoje priestupky mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení“ (Ef 2:4-5).
Ale Boh. Aká sladká fráza. Uprostred chaosu, smrti a deštrukcie našej prirodzenosti nás Boh zachraňuje. Najlepšie na tom je, že si to nikdy nezaslúžime a ani nemôžeme zaslúžiť. Je to zasľúbenie, ktoré bolo dané tým, ktorí veria, zasľúbenie, ktoré sa už splnilo. Kristus zaplatil dlh a teraz som s ním opäť živá. Toto je skutočná nádej.
Je to nádej evanjelia, ktorá umožňuje študentom žiť v nenapraviteľnom svete nie s neistotou, ale s dôverou v Božie prisľúbenia. Smrť, choroby a záhuba zaťažujú moju generáciu. Študenti generácie Z komunikujú so svetom ako jednotlivci, ktorí sa boja prítomnosti a sú si neistí budúcnosťou. Ale Boh. Keď svet naďalej upadá do chaosu, študenti veriaci v evanjelium si môžu byť istí pravdami, ktoré Boh zasľúbil a ktoré sú podrobne opísané v jeho Slove. Okrem nádeje na veci budúce si my študenti môžeme byť istí tým, čo sme už dostali: večným životom v Kristovi.
Práve táto istota nám umožňuje fungovať v beznádejnej spoločnosti. Naša každodenná práca a skutky už viac nie sú motivované bremenom, že sami napravíme svet, ale dokonalou Božou láskou, keď v neho vložíme svoju nádej. Ako píše Pavol v 1. liste Timotejovi: „Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich“ (1Tim 4:10).
Generácia Z, my nemôžeme napraviť túto zem. Ale naša nádej nespočíva v tomto svete, ale v Kristovi. Generácia Z, keďže ľudstvo zlyháva a svet okolo nás podlieha hriechu, povzbudzujem vás, aby ste nevkladali nádej do seba a vložili ju radšej do neho. Pretože tí, ktorí v neho dúfajú, „ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa“ (Iz 40:31). Hrozí, že nás bude ťažiť neistota, ale Boh. Môžeme si byť istí zasľúbeniami nádeje a života, ktoré dáva evanjelium, aj my môžeme vzlietnuť ako orly.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
