James Clear vo svojom bestselleri Atomové návyky rozpráva príbeh svojho priateľa, ktorý vďaka diéte a cvičeniu schudol viac ako 100 kíl. Clearov priateľ začal s cieľom chodiť denne na päť minút do posilňovne. (Dokonca si nastavil časovač a každý deň verne odchádzal z posilňovne po piatich minútach). Tým, že si stanovil dosiahnuteľný a opakovateľný cieľ, sa z neho stal človek, ktorý chodil do posilňovne každý deň. Keď sa toto cvičenie stalo zvykom a životným štýlom, začal ho časom upravovať (napríklad začal cvičiť dlhšie ako päť minút). Nakoniec jeho cvičebné a stravovacie návyky viedli k transformácii.
Podobne ako fyzická transformácia, aj duchovná transformácia je postupnou odmenou konzistentných návykov. Aj keď účinky prijímania Biblie nepocítite okamžite, môžete si byť istí, že vaša duchovná kondícia sa postupne zlepšuje zakaždým, keď sa zaoberáte Božím Slovom.
Zamyslite sa nad štyrmi spôsobmi, ktorými sa príjem Biblie podobá stravovacím a cvičebným návykom, a nad tým, prečo má aj naše najmenšie úsilie význam.
1. Prvé dve minúty sú najdôležitejšie.
Najťažším závažím v posilňovni sú vstupné dvere. To isté platí o väčšine návykov: väčšinu ľudí nezastaví samotný návyk, ale jeho začiatok.
Clear nabáda čitateľov, aby kopírovali minimalistický prístup jeho priateľa k budovaniu návykov. Dokonca aby začínali s dvojminútovými rutinnými cvičeniami (namiesto päťminútových), aby bolo začatie a opakovanie správania jednoduché. (Nazýva to pravidlom 2 minút.)
Ak ešte nemáte zaužívaný rytmus čítania Biblie, zaviažte sa, že budete čítať každý deň dve minúty. Urobte si každodenné čítanie čo najviac dosiahnuteľným. Keď to budete robiť dôsledne, stanete sa niekým, kto číta Bibliu každý deň. To je obrovský krok. Odtiaľto môžete tento zvyk upravovať podľa vlastného uváženia. Clear poznamenáva: „Zvyk sa musí najskôr vytvoriť, až potom sa môže zlepšovať.“
Nemôžete zlepšiť to, čo ešte nepraktizujete.
2. Najprínosnejšie výsledky sú (takmer vždy) oneskorené.
Clear poznamenáva, že naše výsledky sú „oneskoreným meradlom [našich] návykov“. Tým, kým sme dnes, sme do veľkej miery vďaka návykom, ktoré sme si vybudovali za posledných niekoľko týždňov, mesiacov a rokov. Neformuje nás to, čo sme robili naposledy, ale čo sme robili najdôslednejšie.
Jeden tréning alebo jedlo bohaté na bielkoviny vám drasticky neposilnia kosti. Avšak dôsledné cvičenie a príjem vápnika, vitamínu D a bielkovín v priebehu mesiacov a rokov výrazne zlepší zdravie kostí. Podobne aj duchovné zdravie je oneskoreným meradlom toho, čo trénujeme a čím sa dôsledne živíme. Čítanie Biblie nie je len pre tu a teraz, ale aj pre to, ako nás časom formuje.
Okrem kumulatívneho prínosu čítania Biblie budete prekvapení, ako často vás Boh požehná (a prostredníctvom vás aj iných) niekoľko dní alebo týždňov po prečítaní určitého úryvku. Nedokážem povedať, koľkokrát som si prečítal nejaký úsek Písma a zavrel Bibliu bez toho, aby som o tom veľmi premýšľal. Ale o niekoľko dní neskôr som sa ocitol v rozhovore alebo situácii, v ktorej bol tento úryvok presne tým, čo som potreboval. Účinnosť nikdy nesmieme merať podľa toho, čo si myslíme alebo cítime bezprostredne po prečítaní.
3. Pocity nie sú (vždy) presným meradlom účinnosti.
Nebudete cítiť, ako sa váš mozog, srdce, pečeň, obličky a pokožka posilňujú, keď budete jesť zdravé jedlá – ani nebudete mať vždy šťastné emócie pri konzumácii potravín bohatých na živiny. (Možno si dokonca spomínate na nepríjemné pocity pri konzumácii zeleniny v detstve… alebo v dospelosti!)
Nedostatok bezprostredného potešenia neznamená, že jedlo neposkytlo životne dôležitú výživu. Bolo by hlúpe a nebezpečné vzdať sa zdravého stravovania, ak by ste sa necítili šťastnejší alebo silnejší, keď ste jedli alebo hneď po jedle. (Takisto by bolo hlúpe a nebezpečné konzumovať len potraviny, ktoré vám počas jedenia prinášajú návaly potešenia.)
To isté platí aj o čítaní Písma. Úspech by sme nemali merať výlučne podľa toho, či pri čítaní pociťujeme alebo nepociťujeme potešenie. Nie každý úryvok z Písma by mal aj v tom najzdravšom kresťanovi vyvolať pocit povrchného šťastia. Napríklad niektoré texty majú v čitateľoch vyvolať nenávisť k hriechu alebo smútok nad zlomenosťou sveta.
„Ale,“ hovoríte, „čo ak pri čítaní Biblie necítim nič? Žiadnu radosť, žiadnu nenávisť, žiadny smútok – nič?“ Pamätajte na dve pravdy: Po prvé, aj apatia je pocit. A Boh chce, aby sme k nemu prichádzali a uctievali ho so všetkým, čo cítime. Po druhé, nie všetky disciplíny (fyzické alebo duchovné) sú primárne určené na to, aby ste niečo cítili, ale aby ste sa niečím stali. Nežeňte sa za pocitom, ale za blízkosťou ku Kristovi, ktorá z vás následne urobí človeka, akým vás Boh stvoril.
4. Pamäť nie je (vždy) nevyhnutná pre rast.
Raz som počul jedného pastora povedať: „Dnes si pravdepodobne nepamätáte, čo ste jedli na večeru pred mesiacom, ale to neznamená, že to jedlo bolo zbytočné. Vaše telo dnes funguje vďaka jedlám, ktoré ste jedli pred niekoľkými mesiacmi, bez ohľadu na to, či si ich pamätáte alebo nie.“
Niektoré jedlá sú výnimočné a stávajú sa spomienkami, ktoré si uchovávame mesiace, roky alebo dokonca celý život. (Napadajú mi moje prvé nugetky z Chick-fil-A.) Ale na to, aby jedlo prinieslo úžitok, nie je potrebná spomienka. Väčšina jedál prináša určité potešenie a potom pokojne vyživuje vaše telo, spokojné s tým, že si na ne nikdy nespomeniete. Zdravých ľudí formuje nespočetné množstvo všedných, dokonca aj nezabudnuteľných jedál.
Podobne aj niektoré chvíle strávené v Božom Slove sú výnimočné. Kristus k nám prehovorí alebo sa s nami stretne jedinečne silným spôsobom a stane sa spomienkou, ktorú si uchovávame mesiace, roky alebo dokonca celý život. Ale nie všetky chvíle strávené v Božom Slove si vedome pamätáme dlhé obdobie. Mnohé chvíle strávené v Božom Slove sú ako voda, ktorá sa vsiakne do koreňov rastliny. Voda už nemusí byť viditeľná, ale napriek tomu rastlinu vyživuje a posilňuje.
Mali by sme sa modliť za radostné stretnutia s Kristom prostredníctvom jeho Slova a usilovať sa zapamätať si to, čo čítame. Nenechajte sa však odradiť ani si nemyslite, že robíte niečo zle, ak nemáte vždy pozoruhodné pocity alebo vedomé spomienky na každý úryvok. Pán sa teší zakaždým, keď ho hľadáte prostredníctvom jeho Slova, a vždy požehná vaše úsilie, aj keď požehnanie nie je hneď viditeľné (pozri Iz 55:10-11).
Rozmanitosť – podobne ako dôslednosť – je vaším priateľom
Tak ako si užívame rôzne tréningy a jedlá na rôznych miestach s rôznymi ľuďmi, aj prijímanie Biblie je najpríjemnejšie, keď obsahuje rozmanitosť. Požehnanie prichádza vždy, keď konzumujeme Božie Slovo – či už čítaním Biblie; počúvaním audio Biblie; modlitbou alebo spievaním Žalmov; štúdiom úryvkov s priateľom alebo malou skupinou; počúvaním Božieho slova kázaného v nedeľu; čítaním kníh, ktoré vysvetľujú Písmo; alebo počúvaním podcastov, prednášok alebo audiokníh, ktoré ho vysvetľujú. Neobmedzujte sa len na jednu metódu.
James Clear poznamenáva, že sa stávame svojimi zvykmi. Platí to (do veľkej miery) tak z fyzického, ako aj z duchovného hľadiska. Trpezlivo a usilovne sa usilujme o dôsledné prijímanie Božieho životodarného Slova v dôvere, že On použije naše zvyky, aby v nás zjavil a formoval Krista.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
