Nastáva v hnutí atrakčnej cirkvi bod zlomu?
Neviem. Kedysi som si to myslel. Teraz sa prikláňam k tomu, že nie. Vypytujem sa skoro každého, s kým sa stretávam, kto by podľa mňa o tom mohol niečo vedieť. Niektorí vravia áno, iní vravia nie. Naďalej sa pýtam, lebo – opakujem – neviem.
Nasleduje prvá časť zo skúmania mojich hlavných myšlienok o tejto otázke, ktoré som rozdelil do dvoch častí. V tejto chcem načrtnúť niekoľko dôvodov, prečo môžeme čoskoro zažiť systémový kolaps hnutia atrakčnej cirkvi (varovanie: sliepky).
Najprv si však povedzme, čo myslím atrakčnou cirkvou.
Atrakčnosť je paradigma a nie štýl sám o sebe
Niektorí ľudia predpokladajú, že jednoducho myslím súčasné alebo nie-tradičné alebo nedenominačné zbory či dokonca mega-zbory. Nie je to tak. Existujú tradičné a nie-tradičné atrakčné zbory a denominačné a nie-denominačné atrakčné zbory a malé, normatívne, a obrovské atrakčné zbory. Atrakčným myslím zbory, ktoré svoje bohoslužby a službu konajú podľa túžob a hodnôt potenciálnych konzumentov, čo vedie k dominantnému pragmatickému étosu v nich.
Avšak za atrakčný zbor sa najbežnejšie považuje mega-zbor zameraný na hľadajúcich, zbor, kde kazateľ na Veľkonočnú nedeľu na pódium príde na harlejke potom, čo „chválová“ skupina zahrala „Highway to Hell“. Existuje však množstvo menších zborov, ktoré využívajú pragmatickú a na konzum orientovanú metodológiu – hlavne preto, aby narástli – a existuje množstvo zborov s tradičnými štýlmi (hudby, obliekania, budov), malých aj veľkých, ktoré používajú atrakčný model, pretože tradičnosť v ich prostredí je „to, čo funguje“. Existuje viacero hlavných rozlišovacích znakov atrakčného modelu a ak ich chcete podrobnejšie preskúmať, odporúčam svoju knihu The Prodigal Church.
Prečo sa atrakčná cirkev môže (pomerne) skoro zrútiť
Tak ako sa darí atrakčnému projektu? Podľa ich vlastných ukazovateľov by sa zdalo, že dosť dobre. Pred desiatimi rokmi Willow Creek, prvý vysoko vplyvný zbor zameraný na hľadajúcich, zverejnil výsledky ich prieskumu REVEAL, ktorým sa odvážne a dôsledne snažili nájsť odpovede na otázku: „Funguje to, čo robíme?“ Ich zámer: zmeniť nenáboženských ľudí na plne oddaných nasledovníkov Krista. Inými slovami: „získavať učeníkov.“ Ich záver po prieskume? Nefunguje to. Sám Bill Hybels povedal: „Urobili sme chybu.“
Samozrejme, neskôr to trocha vzal späť, hlavne preto, lebo keď tisícom ľudí poviete, že posledné desaťročie premrhali na niečo, o čom si mysleli, že je Odpoveď, zvykne to spôsobovať vážnu krízu identity. Stručne povedané, myslel som si, že vtedy toto zistenie otrasie atrakčným svetom. Keď hlavné vzory pripúšťajú, že program nerobí, čo si mysleli, že robí, domnieval by som sa, že to spôsobí dôkladné prehodnotenie presvedčení, hodnôt, postupov atď. Namiesto toho si väčšina zborov len zapchala uši, sklonila hlavy a šla ďalej. A prečo aj nie? Ich hľadiská sa nezmenšovali. Aké ďalšie dôkazy o funkčnosti ešte treba?
Je tento nárast udržateľný? Už dlho si myslím, že nie. Tu sú dôvody:
1. Mladšia generácia je pristará na hry
Tento trend sledujeme už od dní vzniku debaty o vynárajúcej sa cirkvi (angl. emerging church.) Od Generácie Y ďalej, všeobecne platí, že ľudí, ktorých zaujímajú miestne prejavy kresťanskej komunity (čo my ostatní nazývame „cirkev“), čoraz menej zaujímajú programové, konzumné prístupy k spiritualite – ako tie, ktoré nachádzame v atrakčných zboroch. To je trochu kontra-intuitívne, pretože mladšie generácie sú tie, ktoré najrýchlejšie prijímajú technológie a inovácie a podobne. Keď však tieto veci spojíte so spiritualitou, obrnia sa. Zacítia neúprimnosť umelej autentickosti. A oni sú tí, ktorí označia covery popových pesničiek, ilustrácie z filmových ukážok a vtipné názvy sérií kázní za veľmi trápne.
Mnohí z nás vnímali typický atrakčný program založený na podujatiach ako v podstate konečný prejav mládežníckej kultúry 70. a 80. rokov. „Toto nie je cirkev pre tvojho dedka!“ zvyklo sa písať na promočných letákoch. Lenže teraz to je cirkev našich dedkov. Nuda. My, generácia X, sme sa ju pokúsili spojiť so staršou estetikou a aplikovať atrakčný étos na historický pátos a dali sme vám – Voilá! – vynárajúcu sa cirkev, ktorá sa, samozrejme, vynorila a vyfučala. Mladšie generácie sú oveľa múdrejšie, ako my.
Keď spojíte všeobecný temperament mileniálov a mladších generácii s ich rastúcou záľubou vo vintage, retro, analógových, organických, remeselných a neviem ešte akých veciach, objavíte kultúrnu averziu voči produktovému, programovému kresťanstvu. Pri tom, ako toto hnutie a jeho kazatelia starnú – mimochodom, koľkokrát môžeme ešte zorganizovať akciu „Boh a filmový večer“ a stále sa považovať za inovatívnych? – možno sa pre svoj vek dostávajú von z nevyhnutnej základne konzumentov.
2. Učenícky nevedené sliepky sa vracajú do domáceho hniezda
Toto je už nejaký čas moja hlavná teória. Čím menej evanjelia atrakčná cirkev ponúka, čím menej sú jej presvedčenia biblické, tým menej bude priťahovať aj potenciálnych nenáboženských konzumentov, aj súčasných náboženských zákazníkov (viac o tom hovorí ďalší bod nižšie). Ten prvý problém je však súčasťou trendu, ktorý je paralelný dianím v bežných zboroch. Povedané inak, tieto zbory sú možno teraz plné ľudí, ale časom, keď sa ľudia stávajú viac „vyučenými“ podľa princípov terapeutického moralizmu – čo je kvázi-biblická inšpiratívna svojpomoc – tým menej potrebujú cirkev samotnú. Veď si to vezmite: Keď som v poriadku a aj vy ste v poriadku, prečo potrebujem chodiť do cirkvi? Inšpiratívne citáty na povzbudenie si môžem čítať aj doma. Rob Bell je teraz dokonca aj v šou Oprah a všetkých hlavných atrakčných ľudí si môžete pozrieť na telefóne. To sa v nedeľu môžem radšej vyspať. Atrakčná cirkev už desiatky rokov učenícky vedie svojich zákazníkov k stále viac na seba zameranej, individualizovanej viere. Nemali by byť prekvapení, keď tento na seba zameraný individualizmus ľudia príjmu úplne a prestanú cez víkend cirkev navštevovať.
Podobne platí, že miera biblickej gramotnosti medzi evanjelikálmi neuveriteľne klesla. Nepresvedčíte ma, že spôsob, ako sa Biblia káže a vyučuje v tejto dominantnej forme evanjelikalizmu za posledných 30 rokov, nemá nič spoločné s týmto trendom. Máme tu veľkých cirkevných vodcov na veľkých vplyvných platformách, ktorí podrývajú dostatočnosť a moc Písma. Kazateľne na štýl kávových stolíkov v týchto zboroch sú miesta, z ktorých sa členovia zhromaždenia môžu poduchovniť pár biblickými veršíkmi. Následkom toho evanjelikalizmus čelí problému rozšírenej nevedomosti o tom, čo Biblia učí o takmer každej téme, ktorá sa vážne týka nášho súčasného kultúrneho prostredia, od charakteru samotnej cirkvi po autoritu a vedenie, od základného porozumenia evanjeliu cez tradičné učenie cirkvi o sexualite. Stručne povedané, evanjelikalizmus neúmyselne učenícky odviedol ľudí preč od evanjelikalizmu.
3. Učenícky vedené sliepky nachádzajú iné kuríny
Veľa sa lamentuje nad tým, koľko mladých dospelých opúšťa cirkev. Nechcem k tomu pridávať, ale stále je to problém, obzvlášť v zboroch, ktoré efektívne učenícky ľudí v nich nevedú. Bežne sa v týchto zboroch stane to, že zadné dvere sú rovnako doširoka otvorené ako tie predné, ak keď tie zbory úspešne privádzajú a získavajú obrátených – hoci veľa vynárajúcich sa dát o tomto hnutí hovorí, že najúspešnejšie nie sú v obracaní stratených ale v priťahovaní už zachránených z iných zborov – títo obrátení narážajú na učenícky strop. Niektorí vodcovia to dokonca i hovoria. „Tento zbor nie je pre teba,“ povedia kresťanom v svojom zhromaždení, čo musí byť dosť nepríjemné, keď ste boli zhodou okolností zachránený v tom zbore.
Výška obratu v atrakčných zboroch je dosť vysoká, obzvlášť v ich verziách „súčasného“ štýlu. Podľa niektorých odhadov trvá priemerne sedem rokov, než ľudia idú inam. Ja sám som vydržal asi desať rokov, hlavne preto, lebo som si myslel, že môžem pozitívne ovplyvniť zmenu (Zistil som, že to tak vlastne nefunguje). V každom prípade platí, že keď praví veriaci dozrievajú, unaví ich pocit, že v atrakčnom zbore duchovne stoja, a odídu inam. A keď vašou hlavnou základňou sú prevažne mladí alebo iným spôsobom nezrelí veriaci, udržať napredovanie sa stáva čoraz ťažším.
4. Ideálny konzument atrakčnosti je čoraz menej náboženský
Toto je širšie pozorovanie o súčasnej kultúre. Ako sa Amerika stáva menej náboženskou, počet ľudí, ktorých vôbec zaujíma nejaké kresťanstvo, klesá. To platí obzvlášť o ideálnom cieli atrakčnej cirkvi, ktorým sú bieli obyvatelia predmestí zo strednej alebo vyššej strednej triedy. Dokonca i v Bibliovom páse pri tom, ako kultúrne kresťanstvo odpadáva, odpadáva aj potenciálna základňa zákazníkov pre atrakčné zbory tejto oblasti. Človek by si myslel, že pri tom, ako sa nenáboženskí ľudia stávajú ešte menej náboženskými, samotné zbory zamerané na oslovovanie nenáboženských ľudí cielením na ich „pociťované potreby“ budú čím ďalej, tým menej náboženské, čo je z historického a štatistického pohľadu recept na úpadok.
V skutočnosti zbory, ktoré najviac rastú v najmenej náboženských oblastiach našej krajiny sú tradičnejšie evanjelikálne zbory. Existujú dôvody nemyslieť si, že Bibliový pás nakoniec bude vyzerať ako post-kresťanské misijné polia na severovýchode/v oblastiach New England a Pacific Northwest?
No, možno existujú.
V druhej časti tohto príspevku trocha priťahujem uzdu teóriám o kolapse a poskytujem niekoľko dôvodov typu „nie tak rýchlo“, prečo atrakčná cirkev v dohľadnej budúcnosti môže byť v poriadku.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
