Veď neraz sme my sami pre seba tou najväčšou hrozbou! Ako dobre, že do tejto situácie môžeme prizvať nášho nebeského Otca!
Autor - Rastislav Betina
je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.
Posledná prosba modlitby Otčenáš však bude v plnosti vypočutá až vo večnosti. Všetko zlo, ktoré poznáme v tomto živote, bude minulosťou. Ale dovtedy sa ešte...
Nemôžeme prosiť len o odpustenie toho, čo je za nami. Musíme prosiť i o zmocnenie pre to, čo je ešte len pred nami. Je tu totiž nový, dennodenný, neustály...
Všetko, čo nás chce vzdialiť od Boha, čo nás zvádza k nevere, k neposlušnosti, do hriechu, sa pre nás stáva pokušením. Preto prosíme: Nevydaj nás napospas moci...
Aj pre najväčšie hrozby je nám zasľúbená pomoc. Lebo Božia moc stačí i na príťažlivú silu pokušenia i na zvádzajúcu moc pokušiteľa.
Nemôžeme odpustenie len prijímať a sami ho druhému odopierať. Prijatie odpustenia musí ísť ruka v ruke s udelením odpustenia.
Ak má platiť: ... odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, potom musí platiť aj opačne: My odpúšťame svojim vinníkom, ako aj Ty odpúšťaš nám...
Lebo celý ich dlh bol splatený na kríži. Veď zázrak odpustenia je možný len vďaka tomu, že niekto iný vzal na seba náš dlh a splatil ho do posledného centu.
Chlieb nie je len dar, ale aj skúška. Na chlebe nás Boh skúša, či vieme nielen prijímať, ale aj dávať.
Áno, i Božie dieťa má byť závislé od svojho chlebodarcu. Ním je však Otec v nebi, nie človek na zemi.