Nedávno som od jedného zo svojich študentov na teologickej škole dostal otázku o tom, či sa starozmluvní proroci dostávali do akéhosi stavu extázy alebo „prorockej vnímavosti“, pri ktorej sa im zjavila Božia vôľa. Táto otázka vychádzala konkrétne z textu Nm 24:4 podľa Slovenského ekumenického prekladu Biblie. Znela:
V Roháčkovom preklade Numeri 24:4 sa píše, že Bileám ‚upadne do spánku‘, no Ekumenický preklad uvádza, že ‚padá do vytrženia‘. Znamená to, že autor tu hovorí o nejakom druhu fyzického spánku, počas ktorého je človek v stave (prorockej) vnímavosti?
Keď objasníme exegézu tohto textu, tak nielen poskytne tomuto študentovi odpoveď na otázku, ale je to aj dobrým cvičením na ilustráciu, prečo potrebujeme malé textové oddiely vykladať dôsledne.
Začíname pri jedinom verši
Otázka sa týkala 4. verša 24. kapitoly knihy Numeri (podľa Slovenského ekumenického prekladu):
„výrok toho, kto počúva Božie slová,
ktorý vidí zjavenia Všemohúceho,
padá do vytrženia a má otvorené oči“
Nás zaujíma posledný riadok: „padá do vytrženia a má otvorené oči“. Hebrejský text znie doslova: „padá dolu a odkryté oči“.
Tento verš ako i okolité verše jasne vykazujú tri hlavné znaky hebrejskej poézie, ktorými sú:
1. všadeprítomná obraznosť (ktorú vidno tu, ale ešte zreteľnejšie vo v. 6)
2. paralelné opakovanie (opäť v. 6)
3. stručnosť (vidno ju na konkrétnom výraze, ktorým sa zaoberáme)
Pri intenzite znakov hebrejskej poézie by nás nemalo prekvapiť, keď budeme musieť ísť trocha hlbšie, aby sme prišli na to, čo presne sa autor snaží povedať.
Ako sa vyvíja príbeh
Zároveň potrebujeme aj trocha kontextu. Náš verš pochádza z jedného zo štyroch Bileámových prorockých videní (pozri Nm 22-24). Izraelský národ sa pri putovaní z púšte do zasľúbenej krajiny stretáva z moábskym kráľom Balákom. Ten sa obáva, že táto obrovská horda Izraelitov prišla spustošiť jeho kráľovstvo (Nm 22:4). A tak sa rozhodne najať si proroka Bileáma, aby nad Izraelom vyslovil kliatbu. Kráľ Balák sa domnieva, že ak prorok Bileám prekľaje Izrael, jeho šance na víťazstvo pri vojenskom strete sa zásadne zvýšia. Balák bol koniec-koncov slávny svojimi efektívnymi kliatbami a požehnaniami (Nm 22:6, 15).
V tejto situácii Bileám dostáva slovo od Boha, ktorý mu jasne káže nepreklínať Izrael, pretože Izrael je pod Božím požehnaním (Nm 22:12). Spočiatku sa na základe textu zdá, že Bileám nie je ochotný vzdorovať Hospodinovi (Nm 22:18). Skôr to vyzerá tak, že sa len snaží zlepšiť si pozíciu pri vyjednávaní. Nech je ako chce, ak neprekľaje Izrael, príde o veľkú odmenu, čo si uvedomuje (Nm 22:17). Nakoniec sa však napriek počiatočným varovaniam vydáva prekliať Izrael. Preto napokon vysloví štyri výroky, ktorými napriek jeho zmluve s Balákom o preklínaní nakoniec Boží ľud požehnáva.
Text, na ktorý sa pozeráme, je úvodom k jeho tretiemu prorockému výroku.
Textová kritika
Jednou z vecí, ktorú pri práci s textom robíme ako prvú, je, že sa uistíme, že skutočne pracujeme s pôvodným textom. Nemáme pôvodné rukopisy, ktoré vlastnoručne napísal sám Mojžiš – máme rukopisy, ktoré boli skopírované a preložené, a teda obsahujú niekoľko chýb spôsobených kopírovaním, resp. máme niekoľko textových variantov. Rôzne skopírované rukopisy sú napísané s drobnými odlišnosťami, preto ich môžeme porovnať a veľmi často zistiť, kedy ide o chybu a kedy o pôvodný text.
V tomto konkrétnom prípade môj textový kritický aparát v hebrejskej Biblii naznačuje, že starý preklad do gréčtiny znie „spí a oči sú otvorené“. Ťažko povedať, či je tento grécky preklad založený na inom pôvodnom hebrejskom texte alebo ide len o pokus preložiť význam pôvodného textu (padá = spí). Napriek tomu však dáva zmysel, že prekladateľ do gréčtiny, ktorý hebrejskému textu tiež úplne nerozumel, pridal k svojmu prekladu glosu či malé vysvetlenie, keďže hebrejský text, ktorý máme, je nejasný. Preto v tomto prípade ostaneme pri hebrejskom texte, ktorý máme k dispozícii, „padá a odkryté oči“.
Púšťame sa do interpretácie
Keďže ide o poéziu, môžeme očakávať stručnosť. To znamená, že autor mohol vynechať niektoré slová, ktoré si čitateľ vie doplniť na základe kontextu. Mohol napríklad napísať „upadá do spánku, avšak jeho oči odkryté“. To dáva zmysel. Jediný problém však je, že v hebrejčine spánok zvyčajne padá na nás, než my do spánku. Napriek tomu to je jedna z možností.
Iné vysvetlenie by mohlo byť, že upadol do tranzu, no napriek tomu má otvorené oči. Bileám je koniec koncov prorok, ktorý zrejme Božie slovo očakáva v noci (Nm 22:19). Takže možno to je tiež jedna z možností.
Ako to teda je? Ťažko povedať, a preto by sme sa na to mali pozrieť ešte zo širšia – za pomoci kontextu.
Literárna štruktúra prorockého výroku
V širšom kontexte si ako prvé všimneme, že tento výrok prichádza na základe vnuknutia Božieho Ducha (Nm 24:2). Bileám, voľky-nevoľky, hovorí Božie slová. To je veľmi dôležité a pri pokračovaní v čítaní to ešte zohľadníme.
Ďalej si všimneme, že v tomto texte sa nachádza zaujímavé opakovanie. Opäť citujem vyššie spomínaný text (Slovenský ekumenický preklad) od začiatku prorockého výroku (Nm 24:3). Rozdelil som ho na stichy (verše – riadky v poézii, nie krátke očíslované oddiely v Biblii, pozn. prekl.), ktoré som očísloval.
(1) Výrok Bileáma, syna Beóra,
(2) výrok muža s otvorenými očami;
(3) výrok toho, kto počúva Božie slová,
(4) ktorý vidí zjavenia Všemohúceho,
(5) padá do vytrženia a má otvorené oči
Pozrime sa na prvé tri verše z piatich. Všetky majú rovnaké dve časti. Prvá časť je „výrok“, druhá je „Bileám“ a nejaká informácia, ktorá ho opisuje. Posledné dva verše vynechávajú „výrok“ a hneď sa venujú opisu Bileáma. Toto paralelné opakovanie a elipsa (vynechanie slova „výrok“ v posledných dvoch veršoch, lebo už vieme, o čo ide) sú typickými znakmi hebrejskej poézie. Ak začneme niečo také hľadať napríklad v Žalmoch, nájdeme to VŠADE.
Teraz si všimnime, že prvý verš je ako nadpis, pretože „syn Beóra“ je v skutočnosti len jeho priezvisko. „Výrok Bileáma Ben Beóra.“ Teraz sa môžeme pozrieť na zvyšné štyri riadky, kde uvidíme ďalšiu zaujímavú vec. Dva vonkajšie verše patria k sebe: „výrok muža s otvorenými očami // padá do vytrženia a má otvorené oči“ a dva vnútorné verše patria k sebe: „výrok toho, kto počúva Božie slová // ktorý vidí zjavenia Všemohúceho“.
Nadpis: Výrok Bileáma, syna Beóra,
A výrok muža s otvorenými očami;
B výrok toho, kto počúva Božie slová,
B ktorý vidí zjavenia Všemohúceho,
A padá do vytrženia a má otvorené oči
Ako krásne to zapadá do paralelnej (symetrickej) štruktúry ABBA! Prvé verše v dvojici obsahujú „výrok“, druhé nie; druhé verše vlastne len opakujú príslušné prvé verše za použitia iných slov. Vieme, že je to tak správne, pretože práve také niečo môžeme očakávať od tohto krásneho hebrejského štýlu!
Literárna štruktúra – pomoc pre porozumenie textu
Na tom teda vidíme, ako nám môže pomôcť znalosť hebrejskej poézie. Nejde tu len o pekný text, ale o to, ako štruktúra vyjadruje význam.
Po prvé, vidíme, že dva verše A sú paralelné, čo znamená, že v podstate hovoria to isté. Preto môžeme použiť prvý verš, ktorého význam je jasný, na dešifrovanie druhého verša, ktorého význam nie je až tak jasný. Dokonca to môžeme dotiahnuť ešte ďalej. Môžeme si všimnúť, že všetkých päť veršov má zrejme fungovať spolu a povedať o Bileámovi jednu vec. Tou je, že Bileám je chlap, ktorý má oči otvorené pre videnie a počúvanie Hospodinovho slova.
Teraz som si už dosť istý, že sme prišli na celkovú podstatu textu. Pomôže nám to však? Môžeme už nejako vysvetliť význam slov „padá dolu a oči sú otvorené?“ Znamená to, že Hospodinovi proroci upadávali do tranzu a tak niekedy dostávali Božie slovo? No, hej, možno. Až na jednu vec.
Bileám, nie až tak jasnozrivý
Pouvažujme ešte raz o opakovaní myšlienky, že Bileám má otvorené oči. Hm… Bileám… otvorené oči… odkryté oči… Bileám…
Pripomína vám to niečo?
Čo tak 22. kapitolu?
Do 22. kapitoly sme sa už trochu pozreli a videli sme, že Bohu sa nepáči Balákova túžba prekliať Izrael a Bileámova túžba zarobiť na tom. V 21. verši sa Bileám na svojej oslici vydáva za Balákom a moábskymi kniežatami (Balákovmi mužmi). Počas jeho cesty sa Boh rozhodne Bileámovi ešte jasnejšie ukázať, že sa mu jeho výprava nepáči. Posiela posla s mečom, ktorý Bileámovi zatarasí cestu (Nm 22:23-26). Problém je však v tom, že Bileám ho nevidí. On nie, ale jeho oslica áno a tri krát sa pokúša vyhnúť hrozivému meču. Pri tom odbočí do poľa, pritlačí Bileáma k múru a nakoniec, keď už nemá kam ísť, si líha. Bileám, ktorý anjela vôbec nevidí, zakaždým oslicu zbije. Po tretej bitke Boh dáva oslici reč a tá vraví Bileámovi:
„Čo som ti urobila, že ma už tretíkrát biješ?“ (Nm 22:28)
Držte sa, pretože prichádza vtipná časť. Bileám odpovedá:
„Svojvoľne si si počínala voči mne. Keby som mal poruke meč, hneď by som ťa zabil.“ (Nm 22:29)
Pozrime sa na to z pohľadu vernej oslice. Líha si a odmieta ísť ďalej, lebo priamo pred nimi je Boží anjel s mečom. Z nejakého dôvodu ju jej šialený pán bije. Keď jej Boh milostivo dá reč, aby mohla vysvetliť svoje konanie, Bileám jej hrozí smrťou – keby len mal meč.
Premýšľam, či v tomto momente oslici nedošlo, ako mimo Bileám je. Neuvedomuje si, že niekto tu meč má a je pripravený ho použiť?! A nie na oslicu, ale na Bileáma?! A ona sa celý čas čo najviac snaží tomu zabrániť?!
Čo za proroka je tento chlap?! Je to „jasnovidec“, ktorý by si nevšimol Hospodinovho posla, i keď sa tri razy postavil priamo pred neho – na očiach oslice, blokujúc úzku cestu a hrozivo mávajúc mečom.
Tento príbeh vykresľuje oslicu ako doplnok (angl. „foil“ pozn. prekl.) k Bileámovi. To znamená, že Bileáma máme vnímať pomocou porovnania s oslicou. Áno. Chápete to správne. Bileám je hlúpejší než oslica.
Chcel by som teraz poznamenať, že príbeh o Bileámovi a jeho oslici tu je z istého dôvodu. Toto je ten hlavný príbeh v celom naratíve o Bileámovi, ktorý nám ukazuje, čo si o tomto chlapovi Boh naozaj myslí.
Dole hlavou a hore nohami
Môžeme sa teda vrátiť a ešte raz sa znova pozrieť na text. Chcel by som tu tiež pripomenúť, že hoci tieto slová vychádzajú z Bileámových úst, z textu je jasné, že ide o Božie slová.
Výrok Bileáma, syna Beóra,
výrok muža s otvorenými očami;
výrok toho, kto počúva Božie slová,
ktorý vidí zjavenia Všemohúceho,
padá do vytrženia a má otvorené oči
Existuje väčšia irónia? Máme tu výborný príklad čistej, neriedenej, no skvele rafinovanej irónie. Ak tento text čítame v kontexte celého príbehu, hovorí presný opak toho, čo sa zdá na prvý pohľad. Boh si z Bileáma otvorene uťahuje, a to slovami, ktoré hovorí sám Bileám.
Význam irónie tu však presahuje Bileámovu charakteristiku. Stáva sa z nej interpretačný kľúč k celému textu. Bileám nie je videc s úžasnou mocou vnímať. Je videc, ktorý nevidí. Je prorok, ktorý prorokuje, ale vôbec neovplyvňuje, čo hovorí. Jeho slová sú slovami Hospodina, ale Bileám samotný s nimi nemá nič spoločného.
To je pointa. Nádherná. Ani Balák, ani Bileám vôbec neovplyvňujú, čo sa stane Izraelu. Je to úplne v Božích rukách.
Vlastne neviem, čo môj študent svojou otázkou sledoval. Možno chcel pochopiť, ako v Biblii funguje proroctvo. Ak to je tak, tento text slúži ako veľmi dobrý príklad toho, prečo pri výklade musíme byť dôslední. Niekedy text nemusí znamenať, čo zdanlivo hovorí na prvý pohľad, a ak berieme ironický text doslovne, tak terčom vtipu sa stávame my.
