Záverečná časť minisérie o príchode Krista.
Na Vianoce si pripomíname a oslavujeme úžasnú skutočnosť, že v Ježišovi Boh vstúpil do svojho sveta. A je to úžasné! Je to úplne udivujúce! A trochu poburujúce, ak sme úprimní. V klasickej knihe Poznanie Boha J.I. Packer hovorí, že „tou najväčšou záhadou, s ktorou nás evanjelium konfrontuje, nie je zvesť o obeti zmierenia z Veľkého piatku, ani veľkonočná zvesť o vzkriesení, ale vianočná zvesť o vtelení. Tým skutočne šokujúcim tvrdením kresťanstva je, že Ježiš z Nazareta bol Bohom, ktorý sa stal človekom.“ Presne tak.
Základná myšlienka vtelenia, teda to, že Ježiš je úplne Bohom a úplne človekom; jedna osoba s dvoma podstatami. Povedať, že Ježiš je úplne Bohom a úplne človekom, je jednoduché, ale ako to dáva zmysel a ako to môže byť pravda?
Kto nastupuje ako ďalší?
V roku 451 sa konal cirkevný koncil, ktorý sa zišiel na mieste zvanom Chalcedón. Chalcedón bol obytným predmestím priamo oproti Konštantínopolu, kde býval cisár – a ten chcel mať tento koncil dobre pod dohľadom. V Chalcedóne sa snažili vyriešiť otázku, čo presne znamenalo a neznamenalo, že Ježiš bol Bohom, ktorý sa stal človekom. Nakoniec sa zhodli v tom, čo sa reálne stalo s Ježišom pri vtelení: kým a čím bol? Chalcedónsky koncil vyhlásil, že Ježiš mal dve plné a úplné podstaty – bol úplne ľudský a úplne božský – a že existovalo skutočné spojenie týchto dvoch podstát, ktoré nastalo v osobe božského Logos.
Tu je dôležitá myšlienka pre nás: tieto podstaty neboli spojené jedna s druhou alebo jedna v druhej – tieto podstaty boli spojené v osobe Syna: tá osoba bola to podstatné. Ak sa pýtate, čo je Ježiš, potom odpoveďou je: úplne božský a úplne ľudský. Ak sa pýtate, kto je Ježiš, potom odpoveďou je: je druhou osobou Trojice. Uvedomili si, že určujúcim a riadiacim faktorom bola osoba. To hlavné, čo treba povedať pri akejkoľvek otázke o tom, čo sa deje pri Ježišovom vtelení, je v prvom rade to, že treba pamätať na to, že tým podstatným je jeho osoba: je to Boží Syn, s ktorým sa niečo deje.
Stav únie
Toto spojenie dvoch prirodzeností – jednej božskej a druhej ľudskej – v jednej osobe sa stalo známym ako hypostatická únia (spojenie). Tento výraz znie trochu komplikovane a odstrašujúco, ale je to myšlienka, ktorá je na pochopenie ľahšia, než na prvé počutie znie. „Hypostatická” je len poslovenčenie gréckeho slova hypostasis.
Hypostatická únia znamená osobné spojenie, spojenie v rámci jednej osoby. Zatiaľ to ide. Akonáhle však začnete o tej myšlienke uvažovať, začne vám unikať. Spojenie čoho v rámci osoby? Spojenie akým spôsobom? Hypostatická únia je jedinečnou udalosťou, iba jediná osoba v dejinách vesmíru zažila takýto druh spojenia v rámci svojej osoby. Každý, koho sme stretli, má len jednu podstatu, a pri ľuďoch je to ľudská podstata. Každý človek, ktorého sme stretli, je človekom. Byť ľudský je to, čo znamená byť človekom. Je takmer hlúpe povedať to, tak očividné to je.
Avšak Ježiš, ako zvyčajne, je jedinečný. Ježiš má dve podstaty. Mal božskú podstatu a mal ľudskú podstatu. Tieto dve podstaty boli spojené v jeho osobe a to je to, čo označuje to grécke slovo hypostasis. Bolo to hypostatické spojenie, spojenie v rámci osoby. To znamená, že Ježiš nebol dvoma ľuďmi – to je heréza. Ježiš je jedna osoba. A má dve úplné podstaty, ľudskú a božskú. Nie je ako keby Bohom a ako keby človekom, alebo spolovice Bohom a spolovice človekom a nie je zmesou Boha a človeka. Má dve podstaty spojené v jednej osobe bez toho, aby to akokoľvek zmenilo alebo poškodilo ktorúkoľvek z nich.
Ak máte túto vetu, máte materiál, ktorým môžete odpovedať na veľa otázok o vtelení. Dve podstaty. Jedna osoba. Žiadna zmena. Žiaden zvyšok.
O čom to hovoríme?
V čase, keď sa dostávame ku Chalcedónu a ďalej „osoba” je činiteľ, ktorý je schopný vyberať si veci, robiť veci a byť zodpovedný za tie veci. „Osoba” je kto niečo je a „podstata” je čo niečo je. Osoba je inherentnou a neprenosnou identitou aktívneho činiteľa.
Osoba Ježiša, aktívna identita, kto, je druhá osoba Trojice, večný božský Syn. Toto je osoba, ktorú máme na mysli, keď hovoríme o Ježišovej osobe. Podstatné pre túto osobu je, že má božskú podstatu. On je všetkým, čo znamená byť božským. Pri vtelení na seba vzal ďalšiu podstatu, ľudskú podstatu, ktorú pridal k svojej osobe a zjednotil ju s ňou. Keď hovoríme o ľudskej podstate, hovoríme o všetkých veciach, ktoré nás robia v našej podstate ľuďmi. To sú veci ako ľudské telo, ľudská duša, ľudská vôľa. Osoba Syna na seba vzala všetko, čo znamená byť človekom, a spojila to so sebou, keď sa stala Bohom-človekom Ježišom.
„Čo,“ nie „ako“
Chalcedónsky koncil sa vyhol nástrahe a neopísal „ako” sa vtelenie stalo alebo „ako” boli dve prirodzenosti spojené. To je dobré. Väčšina heréz, ktoré ľudia vyučujú o osobe Ježiša, vzniklo následkom toho, že ľudia sa príliš venovali otázke „ako”. Zdá sa, že Bohu veľmi nejde o to, aby nám povedal, ako sa to všetko stalo. Zdá sa, že mu viac záleží na tom, aby sme vedeli, že sa to stalo.
Ďalšia vec, ktorú Chalcedónsky koncil spravil, bola, že použil veľa slov na opis toho, čo sa nedeje. Existujú štyri „bez,” ktoré opisujú spojenie dvoch podstát v osobe Syna: je to spojenie bez zmiešania a bez zmeny. To znamená, že tieto dve podstaty sa nezmiešajú a nesplývajú jedna s druhou a navzájom sa nemenia. Je bez rozdelenia či oddelenia. To znamená, že tieto dve podstaty sú skutočne spojené v tej jednej osobe.
Hoci chalcedónska definícia hovorí veľa o tom, čo sa nedeje pri vtelení, taktiež opisuje, čo sa deje, a pri tom je už jasná a presná. Deje sa to, že Kristus určite má dve podstaty, jednu božskú a jednu ľudskú, pričom božská podstata je presne taká, akú má Otec, a ľudská podstata je presne taká, akú má zvyšok ľudstva. Má obe tieto podstaty, ktoré sú navzájom spojené, ale nie sú zmiešané ani nesplývajú.
Pridanie
Hypostatická únia je teda spojenie v rámci osoby Syna, kde sa skutočná a pravá ľudská podstata pridáva k Synovej božskej podstate bez toho, aby sa tieto dve podstaty zmenili alebo navzájom akokoľvek splynuli. Ježiš je úplne človekom a úplne Bohom. Vtelenie je vo svojej podstate pridaním. Je to pridanie ľudskej podstaty k osobe Syna, a tak sú tieto dve podstaty, ľudská a božská, spojené v jeho osobe.
To znamená, že celú komplikovanú teológiu a presnosť pri definovaní hypostatickej únie môžeme zhrnúť nasledovne: Nech sa už s Ježišovými podstatami deje čokoľvek, má ich dve: jednu ľudskú a jednu božskú. A nech sa už s Ježišovou osobou deje čokoľvek, Ježiš ju má jednu. Tieto dve podstaty sú spojené v osobe Syna, sú spojené v tejto hypostasis – jeho osobe. A tá osoba je tým hlavným.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
